Šesť krát použil pápež František slovo “kontext” počas rozhovoru s novinármi na palube lietadla pri návrate z návštevy Latinskej Ameriky. Ako v mnohých iných prípadoch, aj pápežova návšteva v Ekvádore, Bolívii a Paraguaji, prinášala množstvo interpretácii pápežových slov či giest.
Napríklad v prípade kosáka a kladiva s Ukrižovaným na vrchu, ktorý daroval prezident Morales Svätému Otcovi, poukázal pápež František na potrebu vidieť túto udalosť v kontexte. “Urobme hermeneutiku [výklad v celkovom kontexte] tej epochy,” povedal Svätý Otec. Išlo o vývoj v poňatí tzv. teológie oslobodenia a používania marxismu v nej. Pápež sa pritom odvoláva na dokumenty Kongregácie pre náuku viery, ktorá v tých rokoch analyzovala situáciu. Autorom stvárnenia je otec Espinal, ktorého umenie nazval pápež František “protestným umením” a pre neho to nebola urážka. Otec Espinal zomrel ako mučeník počas diktatúry. Zomrel, lebo bol verný Evanjeliu, nie preto, že robil politiku. Viacero otázok smerovalo k špecifickým politickým témam Ekvádoru, Bolívie či Paraguaja a k problému možnej deziterpretácie významu návštevy politickými stranami. V prípade problému túžby Bolívijčanov po získaní územného prístupu k moru pápež František poukázal na potrebu dialógu bez toho, aby vstupoval do otázok, ktoré sú predmetom posudzovania medzinárodného súdu na podnet Bolívie. Keď sa ho pýtali, prečo toľko priestoru ľudovým hnutiam a prečo si nevšimol svet podnikania, pápež vysvetlil, že nepodal ruku nepriateľovi, že nešlo o politický fakt. Išlo o katechézu: vyučoval som ich v sociálnej náuke Cirkvi. A to isté by som robil v prípade podnikateľov: treba ich učiť sociálnej náuke Cirkvi. Pápež opäť potvrdil, že je “synom Cirkvi”. Jeho vyjadrenia treba interpretovať v kontexte učenia Cirkvi. Novinárovi odpovedal: “Ale myslím, že mi hovoríte o jednej veci, ktorú musím urobiť, prehĺbiť si učenie Cirkvi v tejto otázke. Ďakujem Vám!” V Spojených Štátoch vnímali pápežove vyjadrenia ako kritiku ekonomického systému USA. Aj sám pápež František však chce viesť dialóg a nerobiť unáhlené závery. Teraz sa sústredil na latinskoamerické štáty. Je potrebné, aby sa ponoril do štúdia kontextu Kuby a Spojených Štátov.
Svätý Otec využil príležitosť, aby novinárov povzbudil k správnej interpretácii jeho slov a giest: “Je veľmi dôležité vo vašej práci, aby ste robili hermeneutiku (výklad) textu. Text nemožno interpretovať vo svetle jednej vety. Ale hermeneutiku (teda vysvetľovanie) treba robiť v celkovom kontexte. Niektoré vety sú právom interpretačnými kľúčmi a niektoré vety nie, sú skôr výrokmi, ktoré slúžia na prechod z jednej myšlienky na druhú a na tvorivosť v texte. Teda treba vidieť celý kontext, vidieť situáciu, a tiež vidieť dejiny. Vidieť dejiny tejto chvíle alebo, ak hovoríme o minulosti, interpretovať minulý fakt s hermeneutikou tej doby. Napríklad krížové výpravy: interpretujme krížové výpravy s hermeneutikou, ktorá zodpovedá tomu, ako sa zmýšľalo v tom čase. V interpretácii príhovoru, prípadne nejakého textu, je kľúčovou hermeneutika v celkovom kontexte, nie v izolovanom kontexte. Hovorím to preto, aby som vám pomohol.”
Tieto slová sú dôležité aj pre prežívanie rozličných výročí tohto roka. V strednej Európe, zvlášť v Čechách, je dôležitým výročím 600 rokov od upálenia Jána Husa. V roku 1999 svätý Ján Pavol II. poukázal na potrebu “identifikovať presnejšie miesto, ktoré má Ján Hus medzi reformátormi Cirkvi”. Poukázal práve na potrebu poznania historického kontextu v posudzovaní týchto udalostí. “Písanie dejín často hatia ideologické, politické a ekonomické tlaky, v dôsledku čoho je pravda zahmlievaná a samotné dejiny sa stávajú väzňom mocných. Autenticky vedecké štúdium je našou najlepšou obranou proti podobným tlakom a proti pokriveniam, ktoré môžu vytvoriť.” V dobe neskorého stredoveku žila aj iná kontroverzná osoba, upálená ako kacírka, neskôr vyhlásená za svätú: Jana z Arku. Zachovali sa nám spisy dvoch inkvizičných procesov, ktoré sú zdrojom množstva historických faktov. Množstvo filmov a literárnych stvárnení Jany z Arku však celkom spokojne ignoruje historickú realitu. Jej bolestné odsúdenie na hranicu je v historickom kontexte v skutočnosti dôsledkom heretického učenia konciliarizmu tej pohnutej a zmätenej doby. O pár dní, 21. júla 2015 si pripomenieme 500 rokov od narodenia svätého Filipa Neriho. Naša Komunita Oratória svätého Filipa Neriho od 1. júla 2015 pôsobí v bratislavskej Petržalke. V kostole Svätej Rodiny budú vystavené relikvie svätého Filipa Neriho k verejnej úcte. Na Slovensku je svätý Filip tiež známy skôr z filmových stvárnení, ktoré len veľmi málo odhaľujú skutočné historické fakty jeho života a renesančnej a humanistickej doby, v ktorej žil. Aj v prípade svätých je často skôr tendencia projektovať súčasné ideály na historické postavy svätých. Na to, aby sme sa mohli autenticky inšpirovať svätými, je potrebná historická hermeneutika, historický kontext.
Áno, výzvou týchto dní, výzvou pápeža Františka, je vidieť veci v celkovom kontexte, v historickom kontexte, v kontexte povahy a učenia Cirkvi. Práve pod názvom “vKontexte” vznikol v decembri roku 2013 blog, ktorý je miestom úsilia o hľadanie hlbších súvislostí informácií o dianí v Cirkvi. Od septembra tohto roku sa pokúsime o jeho televíznu verziu v TVLUX pod tým istým názvom “vKontexte”. Spolu s Mons. Mariánom Gavendom sa budeme snažiť robiť takúto hermeneutiku celkového kontextu, a to pápežových slov alebo giest, či iných udalostí zo života Cirkvi a spoločnosti. Diváci budú mať možnosť písať do televízie podnety na nejasnosti, ktoré treba dať do kontextu. Zdá sa, že takáto služba je pre dnešnú zmätenú dobu veľmi prospešná.
Juraj Vittek
