Po encyklike Lumen fidei a po apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium dnes, 18. júna 2015, vychádza ďalšia encyklika pápeža Františka s názvom Laudato si’ o starostlivosti o “spoločný dom”, ktorým je stvorenstvo. Včera pri generálnej audiencii pápež František apeloval na to, aby sme prijali s otvoreným srdcom tento dokument, ktorý je v línii so sociálnym učením Cirkvi. Netrpezlivo očakávaný dokument už dopredu vyvolal v niektorých kruhoch znepokojenie. Otázky životného prostredia totiž už dávno nie sú otázkami, ktoré zaujímajú pár aktivistov, ale vstupujú do ekonomických a politických záujmov. Dokument vychádza v roku dôležitých udalostí pre ekologické otázky: v apríli tohto roku sa uskutočnil vo Vatikáne kongres, ktorý otvoril generálny sekretár Organizácie spojených národov a ktorý niesol názov “Chrániť zem, dať dôstojnosť ľudstvu. Morálne rozmery klimatických zmien a udržateľného rozvoja” (Protect the Earth, Dignify Humanity. The Moral Dimensions of Climate Change and Sustainable Development). V júli tohto roku sa Spojené národy stretnú na 3. konferencii o financovaní rozvoja v etiópskej Abdis Abeba. V septembri na generálnom zasadnutí Organizácie spojených národov v Paríži sa bude hľadať dohoda o sérii dôležitých otázok o udržateľnom rozvoji. A v decembri bude ešte v Paríži konferencia o klimatických zmenách, kde sa majú hľadať plány a záväzky pre jednotlivé vlády pre spomalenie alebo zníženie globálneho otepľovania.
Niektorí nazývajú pápeža Františka už teraz najzelenším pápežom. Aj v tomto prípade chcú vidieť opäť pápeža Františka v Cirkvi ako revolucionára. On sám však apeloval na to, že jeho encyklika je v línii so sociálnou náukou Cirkvi predchádzajúcich pápežov. Ekologická náuka Cirkvi, nazvime tak túto dôležitú časť sociálnej náuky Cirkvi, sa postupne rozvíja už desaťročia. Prvý krát jej však je venovaná celá encyklika. Už v roku 1972 pápež Pavol VI. v jednom liste adresovanom Konferencii Spojených národov o ľudskom prostredí v Štokholme napísal: “Dnes sa už jasne vynára vedomie, že človek a jeho prostredie už sú viac než kedykoľvek predtým neoddeliteľné. [...] Ale všetky technické riešenia zostávajú neúčinné, ak nie sú sprevádzajé obnoveným vedomím nevyhnutnosti radikálnej zmeny mentality. [...] Ako tu nevyzdvihnúť nehynúci príklad svätého Františka Assiského a nespomenúť veľké kresťanské kontemplatívne osobnosti, ktoré ponúkajú svedectvo vnútornej harmónie získanej v rámci dôverného spoločenstva s rytmami a zákonmi prírody? [...] Spravovať stvorenie znamená pre ľudstvo nie zničiť ho, ale zdokonaliť. Nepremeniť svet na neobývateľný chaos, ale na krásny a usporiadaný príbytok v úcte ku všetkému.“ V encyklike Octogesima adveniens Pavol VI. poukázal na konkrétne ekologické problémy, ktoré sa stávajú otázkami týkajúcimi sa celého ľudstva. II. vatikánsky koncil v konštitúcii Gaudium et Spes pozval k tomu, aby sme prekonali vlastnícky postoj k zemi a zdôraznil všeobecné určenie dobier.
Ján Pavol II. sa ekologickým témam venoval vo viacerých encyklikách, príhovoroch a posolstvách, kde postupne pomenúval jednotlivé nebezpečenstvá: nedostatok úcty k prírode, nezriadené využívanie prírodných zdrojov, nezodpovedné používanie vedeckého a technologického rozvoja, znečisťovanie životného prostredia, ničenie živočíšnych a rastlinných druhov, znepokojenie z impozantných možností biologického výzkumu. Ekológia zaberá celú kapitolu Kompedia sociálnej náuky Cirkvi. Ekologické témy zaznievali aj v príhovoroch na svetových dňoch mládeže. Pápež Benedikt XVI. napísal vo svojom posolstve pre svetový deň pokoja: „Ak chceš pestovať pokoj, chráň stvorenstvo“. Upozornil, že úpadok životného prostredia je dôsledkom ničenia rovnováhy vo vzťaku medzi ľuďmi a stvorením a ničenia jednoty ľudstva s Bohom. Klimatické zmeny, postupné ničenie ornej pôdy, znečistenie pitnej vody, strata biologickej diverzity, odlesňovanie, vyvolané prírodné extrémy, to všetko sa týka ľudských práv, práva na život, na potravu, na pitnú vodu, na zdravie a rozvoj. Benedikt XVI. zdôrazňuje potrebu hlbokej zmeny mentality, životného štýlu i ekonomického rozvoja, ktoré by boli citlivé na ochranu stvorenstva. Ekológia prírody sa musí začať ekológiou človeka. Človek má nielen slobodu, ale má aj svoju prirodzenosť, ktorú treba rešpektovať. Ekológia človeka musí s obnoveným presvedčením potvrdiť nedotknuteľnosť každého ľudského života v každej fáze jeho vývinu a postavenia, dôstojnosť ľudskej osoby a nenahraditeľného poslania rodiny, v ktorej sa vychováva človek k láske k blížnemu a k úcte k prírode.
Závažné ekologické témy sú dnes zaťažené mnohými ideológiami, politickými a ekonomickými záujmami, pseudonáboženským a panteistickým prístupom k prírode. Svet potrebuje v tejto rozhodujúcej chvíli počuť prorocký hlas, ktorý dokáže s odvahou a prezieravosťou ukázať smer. Pápež František aj v tomto napĺňa svoju dejinnú úlohu v duchovnom dedičstve svätého Františka Assiského (od ktorého pochádza aj názov encykliky) a v línii sociálneho učenia svojich predchodcov. Slovo ekológia je odvodené od gréckeho „oikos“, teda dom. Pápež František apeluje na tento náš spoločný dom. Tento náš «dom» sa rúca a to škodí každému, zvlášť tým najchudobnejším. Apeluje na zodpovednosť, založenú na úlohe, ktorú dal Boh človeku v stvorenstve: «obrábať a strážiť» tú «záhradu», do ktorej ho umiestnil (porov. Gen 2,15). To je kresťanský postoj k ekológii. Človek sa nemá vzdať úlohy byť nad prírodou, a nemá tak upadnúť do novopohanského panteizmu, ktorý uctieva prírodu. Ale človek ani nie je nad prírodou ako svojvoľný pán a ničiteľ, ale ako strážca, ktorý dostal od Stvoriteľa zodpovednosť a poslanie chrániť stvorenstvo.
Všetci potrebujeme zcitlivieť pre ekologické otázky vo svetle rozumu i viery, potrebujeme zmenu mentality, štýlu života a zodpovednosť. Pápež sa chce prorocky opäť prihovárať k našim srdciam. Čítajme novú encykliku s učenlivosťou srdca a prosme, aby jej posolstvo bolo prijaté zvlášť u tých, ktorí nesú najviac zodpovednosti za celé ľudstvo.
Juraj Vittek
