Istý sociológ oddaný sekulárnemu charakteru štátu nedávno verejne vyjadril obavu, že v nastávajúcom referende ide "o skrytú snahu demokratické Slovensko nenápadne meniť na náboženský štát". Toto referendum podľa neho nie je "o tradičnej rodine, je o tom, ako plíživým spôsobom meniť charakter Slovenskej republiky, dať čoraz väčší priestor napríklad katolíckemu kléru".
Toto vyjadrenie priamo útočí na oprávnenosť a vhodnosť aktivít občanov, ktorí si svoju hodnotovú orientáciu vytvárajú reflexiou v súlade so svojimi náboženskými, konkrétne kresťanskými a katolíckymi princípmi. Ľudovo povedané: "ty nemôžeš mať objektívny a legitímny názor, lebo si kresťan, alebo čo je horšie - katolík"! So všetkou vážnosťou si musíme uvedomiť, že takýto postoj v skutočnosti
apriori diskvalifikuje
hodnotové názory, ktoré sú v súlade s presvedčením oficiálneho učenia katolíckej cirkvi. S tým súvisí aj spochybňovanie práva biskupov Slovenska vyjadriť sa k tomu, aké hodnotové smerovanie krajiny je, resp. nie je, v súlade s učením katolíckej cirkvi a ich povzbudzovanie k občianskym aktivitám podporujúcim hodnotovú orientáciu našej krajiny, ktorá je vytvorená reflexiou v súlade s katolíckymi princípmi. A to je dôvod na obavy o náboženskú slobodu v našej krajine, ako to nedávno dobre vyjadril
Gabriel Hunčaga: "Alarmujúce jednostranné a zavádzajúce osočovanie sympatizantov referenda nie je ničím iným, ako hľadaním ideologického nepriateľa spôsobom, ktorý je nám veľmi dobre známy z našej nedávnej minulosti. Zámerné ignorovanie požiadaviek stoviek tisíc obyvateľov krajiny, a to ešte prezentovaných transparentným spôsobom, čím ďalej tým viac vyvoláva dojem, že určité skutočné či domnelé elity majú záujem na vylúčení početnej skupiny občanov z verejných občianskych aktivít". Vyššie citované vyjadrenie by sme aplikujúc kritériá homofóbnosti mali potom nazvať kresťanofóbnym či presnejšie katolíkofóbnym. Avšak takéto klasifikácie prinášajú
rozličné úskalia a tak sa im radšej nateraz vyhneme.
Aké korene má takáto diskvalifikácia?
