Popri tisícoch reakcií na teroristický útok v Paríži (vydavateľstvo Charlie Hebdo) prinášame reakciu Observatória kardinála Van Thuân, ktorého poslaním je podporovať sociálnu náuku Cirkvi v medzinárodnom meradle. O deštrukčnej bezohľadnosti satiry sme už na tomto blogu písali. Tento príspevok o parížskych teroristických útokoch môže napomôcť dať si do súvislosti niektoré ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré v týchto dňoch v súvislosti s udalosťami vo Francúzsku vyplávali na povrch.
Osservatorio Cardinale Van Thuân
Trieste
www.vanthuanobservatory.org
Krvipreliatie zo strany militantov islamského terorizmu v sídle satirického denníka "Charlie Hebdo" v Paríži privádza naše Observatórium k tomu, aby vyjadrilo niekoľko úvah, nakoľko tento akt dramatickým spôsobom znovu nastolil vážne problémy, ako sú spolužitie medzi rozličnými náboženstvami, zmysel pre demokraciu a sloboda prejavu, či použitie násilia a terorizmus. Tieto vážne problémy boli znovu nastolené násilnou smrťou mnohých nevinných osôb, ku ktorým majú smerovať predovšetkým naše myšlienky úprimnej sústrasti.
Terorizmus treba vždy odsúdiť - nech má akúkoľvek živnú pôdu - ideologickú, politickú, náboženskú. Sociálne učenie Cirkvi je v tomto jednoznačné, zvlášť učenie ostatných pápežov a menovite Jána Pavla II., hlavne po útoku 11. septembra 2001. Teroristická činnosť je vo svojej povahe formou násilia proti nevinným osobám. Myšlienky a motivácie tých, ktorí ju páchajú, ich nemôžu ospravedlniť ani vtedy, keď sú natoľko ovocím presvedčenia, že motivuje v ich očiach k obete svojho vlastného života. Teroristi nie sú nikdy "svedkami".
Zvlášť vyvoláva zdesenie "náboženský" terorizmus. Ten protirečí rozumu - povedal Benedikt XVI. v Regensburgu v septembri 2006 - nepochádza od pravého Boha. Násilie protirečí rozumu. To nastoľuje veľký problém vzťahu medzi náboženskými vierami s pravdou rozumu. Fanatizmus akéhokoľvek typu neberie do úvahy tento vzťah. Je úplne jasné, že v tejto súvislosti náboženstvá nie sú vôbec všetky rovnocenné. Náboženský relativizmus západnej mentality kladie v tomto zmysle všetky náboženstvá na tú istú úroveň, pretože sám odrezal zväzky s pravdou rozumu. Ale veci sa nemajú takto. Kresťanské náboženstvo, podľa ktorého je Ježiš Kristus Božím Logos-om, jeho večnou Múdrosťou, cez ktorú bolo všetko stvorené, a Cirkev je Nevestou Logos-u, kladie hlboký a úzky vzťah medzi rozumom a vierou, aký však iné náboženstvá nekladú. Benedikt XVI. vo svojej slávnej regensburskej prednáške, ktorá bola vtedy odmietaná, nastolil tento problém. Je to ten istý problém, ktorý v týchto dňoch nastolil islamský útok na "Charlie Hebdo".
Čeliť tomuto problému je úlohou nielen náboženstiev, ale aj politiky a racionality verejnosti. Prevziať filozofiu náboženského relativizmu a klásť všetky náboženstvá na tú istú úroveň znamená odzbrojiť sa zoči-voči myšlienkam a presvedčeniam, ktoré môžu viesť aj k takýmto skutkom. Úcta, ktorú si zasluhujú všetci ľudia, nepredpokladá akékoľvek vnímanie rozličnosti medzi náboženstvami. Náboženstvá môžu v sebe obsahovať potenciálne škodlivé prvky pre spoločné dobro. A z tohto dôvodu, kým sa pripájame s presvedčením k odsúdeniu terorizmu, neprikláňame sa k sloganu, ktorý bol v týchto dňoch toľko používaný na námestiach a v médiách: "Je suis Charlie". Pokiaľ sa ním obhajuje sloboda a vzlášť sloboda prejavu, tak v poriadku. Pokiaľ však ide o to snúbiť sa s ideológiou "Charlie", teda s ideológiou očierňovania a obsahového vyprázdňovania slobody kritiky, tak sa k nemu neprikláňame. Kritické myslenie je dôležité, ale nie je jediným aspektom myslenia, ani nestojí na počiatku uvažovania. Kritizujú sa omyly, zlo, ohavnosť. Ale kritizovať všetko a všetkých, iba kritizovať, to nemá nič pozitívneho a slobodu zbavuje všetkého, čo ju robí hodnotnou a ľudskou. Denník "Charlie Hebdo" v minulosti viackrát prejavil túto svoju hanobiacu ideológiu každého zmyslu, s ťaživými výpadmi aj proti katolíckej viere (pozn. prekladateľa: odkaz na podobný výpad dávame z úcty k našej viere mimo túto stránku). Veríme v slobodu vnútri pravdy a veríme v práva vnútri povinností. Neveríme v anarchistickú a nihilistickú slobodu.
Dnes mnohí, ktorí prejavujú na námestí s ceruzkou v ruke a s nápisom "Je suis Charlie" na hrudi, majú úmysel brániť slobodu slova. Nuž, vo Francúzsku je bránené slobode prejavu a slova už aj tomu, kto obraňuje verejne rodinu muža a ženy a vyjadruje vlastné presvedčenie, že nie je spravodlivé uznanie homosexuálnych párov alebo aby im bolo dovolené rodičovstvo prostredníctvom heterologického umelého oplodnenia. V tomto sú samotné francúzske zákony obmedzujúce v slobode prejavu. Vedia o tom hovoriť toľkí, ktorí si už v tomto niesli následky. Francúzska spoločnosť, ktorá dnes právom bráni slobodu prejavu, by však mala do dôsledkov brať do úvahy pojem slobody. V mnohých ohľadoch je netolerancia v tej istej kultúre, ktorá teraz prejavuje obranu slobody.
Európa nesmie prijať terorizmus. Na to, aby sa mu postavila, však nestačí budovať na základoch abstraktého, a teda ideologického, pojmu slobody prejavu. Prázdny a výlučne kritický pojem slobody nedokáže zastaviť nič, dokáže iba naplniť nejaké námestie vo vrúcich okamihoch, ale nie je schopný obhájiť život premyslený a žitý spoločne.
z taliančiny preložil Juraj Vittek
