Pápež František v súvislosti s Charlie Hebdo

Charlie Hebdo a islamistický teror, sloboda prejavu a hodnoty západnej kultúry... To sú mediálne témy ostatných dní. Na našom blogu sme už v uplynulých dňoch uverejnili k tejto téme postrehy Observatória kardinála Van Thuân. Čo hovorí pápež František o udalostiach v Paríži? Pár slov povedal pri rannej sv. omši v Dome svätej Marty. Zdôraznil, že vo svete je toľko terorizmu, nielen izolovaného, ale dokonca aj štátneho. Upriamil pozornosť na obete po celom svete, nielen vo Francúzsku. V ten istý deň poslal štátny sekretár, kardinál Parolin, v mene Svätého Otca, sústrastný telegram pre obete atentátu v Paríži, adresovaný parížskemu arcibiskupovi André Vingt-Trois. Je to prejav blízkosti a lásky k rodinám obetí i celému Francúzsku. Napokon sa k téme ešte vrátil odpoveďou francúzskemu novinárovi počas letu zo Srí Lanky do Manily. Svätý Otec rozvíja tému slobody prejavu a náboženskej slobody, provokovania a rešpektu k náboženstvám. Prinášame všetky tieto texty, ktoré nám môžu pomôcť zaujať správny postoj uprostred búrlivej mediálnej diskusie.

Slová na začiatku homílie pri rannej svätej omši v Dome svätej Marty (8. januára 2015)

Včerajší atentát v Paríži nám pripomína toľko ukrutnosti, ľudskej ukrutnosti, toľko terorizmu, jednak izolovaný terorizmus, ako aj štátny terorizmus. Ale ukrutnosť, ktorej je schopný človek! Modlime sa v tejto omši za obete týchto ukrutností. Toľké! A prosme aj za ukrutníkov, aby Pán zmenil ich srdce.

Zdroj (preklad z taliančiny JV): www.vatican.va

Sústrastný telegram Svätého Otca obetiam atentátu v Paríži (8. januára 2015)

Telegram

Jeho Eminencia kardinál André Vingt-Trois 

parížsky arcibiskup

PARÍŽ

Dozvediac sa o hroznom atentáte v Paríži v sídle "Charlie Hebdo", ktorý zanechal viaceré obete, Jeho Svätosť, pápež František sa v modlitbe spája s bolesťou rodín ponorených do smútku a so smútkom všetkých Francúzov. Obete odporúča Bohu, plnému milosrdenstva, a prosí, aby ich prijal do svojho svetla. Prejavuje svoju blízkosť zasiahnutým osobám a ich rodinám, a modlí sa k Pánovi, aby im zoslal útechu a posilu v ich skúške. Svätý Otec znovu odsudzuje násilie, ktoré plodí utrpenie a prosí od Boha dar mieru. Nad skúšanými rodinami a Francúzmi vzýva dobrodenia Božieho požehnania. 

Kardinál Pietro Parolin

Sekretár Štáru jeho Svätosti

Zdroj (preklad z francúžštiny JV): www.press.vatican.va

Odpoveď pápeža Františka novinárovi počas letu zo Srí Lanky do Manily

(Sébastien Maillard)

Svätý Otče, včera ráno počas omše ste hovorili o náboženskej slobode ako o základnom ľudskom práve. Ale v úcte k rozličným náboženstvám do akej miery je možné zájsť v slobode prejavu, ktorá je tiež základným ľudským právom? Vďaka.

(pápež František)

Vďaka za otázku, je inteligentná. Myslím, že obe sú základnými ľudskými právami: náboženská sloboda a sloboda prejavu. Nemožno... zamyslime sa... Vy ste Francúz, poďme hovoriť o Paríži! Hovorme jasne. Nemožno zakrývať pravdu, že každý má právo praktizovať vlastné náboženstvo, bez urážania, slobodne. Tak to robíme, chceme robiť všetci. Po druhé, nemožno urážať, viesť vojnu, zabíjať v mene vlastného náboženstva, teda v mene Boha. Nás to, čo sa teraz deje... nás to ohromuje. Ale vždy myslime na naše dejiny: koľko náboženských vojen sme mali! Pomyslite na "svätobartolomejskú noc"... ako tomu rozumieť? Aj my sme v tomto boli hriešnici. Ale nemožno zabíjať v Božom mene. To je poblúdenie. Zabíjať v Božom mene, to je úchylka. Myslím, že toto je hlavná vec o náboženskej slobode: treba ju uplatňovať v slobode, bez urážania, ale bez nanucovania a vraždenia. 

Sloboda prejavu. Každý má nielen slobodu, právo, ale aj povinnosť povedať to, čo si myslí, aby napomohol spoločnému dobru. Povinnosť. Myslime na poslanca, na senátora: ak nehovorí to, čo si myslí, že je správna cesta, nespolupracuje na spoločnom dobre. A nielen on, mnohí iní. Máme povinnosť povedať otvorene, mať túto slobodu, ale bez urážania. Pretože je pravda, že sa nemá reagovať násilne, ale ak mi doktor Gasparri, veľký priateľ, povie nadávku proti mojej mame, dostane päsťou! To je normálne! Je to normálne. Nemožno provokovať, nemožno urážať vieru iných, nemožno si uťahovať z viery. Pápež Benedikt v jednom príhovore - nepamätám sa kde - hovoril o tejto post-pozitivistickej mentalite a post-pozitivistickej metafyzike, ktorá napokon privádzala k presvedčeniu, že náboženstvá alebo náboženské prejavy sú istým druhom subkultúry a sú tolerované, no nič neznamenajú, nie sú súčasťou osvietenej kultúry. A toto je dedičstvo iluminizmu. Toľko ľudí ohovára náboženstvá, robí si z nich žarty, takpovediac "pohráva sa" s náboženstvom iných, provokuje. A môže sa stať to, čo sa stane, keď dr. Gasparri povie niečo proti mojej mame. Je tu hranica. Každé náboženstvo má svoju dôstojnosť, každé náboženstvo, ktoré rešpektuje ľudský život, ľudskú osobu. A ja si z neho nemôžem uťahovať. To je hranica. Vzal som tento príklad hranice, aby som povedal, že v slobode prejavu sú hranice, akou je tá s mojou mamou. Neviem, či som dokázal odpovedať na otázku. Vďaka.

Zdroj (preklad z taliančiny JV): www.vatican.va