Novoročné predsavzatia a reč udalostí

TV LUX vKontexte 17: Novoročné predsavzatia z pohľadu duchovného života, ako aj učiť sa vnímať vonkajšie udalosti duchovným zrakom. "Dávať si novoročné predsavzatia, či nedávať?" "Máme byť ako puding čakajúci na sirup?" Autor: Marián Gavenda.

Watch video!

Vodnár, duchovná energia a kresťanstvo

TV LUX vKontexte 16: Ako to vlastne je? Aj nemálo kresťanov chodí do kostola hľadať "duchovnú energiu a relax pre dušu". Aj táto terminológia prezrádza kultúrne vplyvy New Age. V ďalšej časti vKontexte sme si posvietili na tieto gnostické tendencie s o. Jurajom Vittekom.

Watch video!

Širšie súvislosti sviatosti zmierenia

TV LUX vKontexte 15: S Mariánom Gavendom uvažujeme nad “širšími súvislosťami sviatosti zmierenia” - alebo inak - pokúsime sa vidieť svätú spoveď v kontexte.

Watch video!

Emócie, city - pomáhajú alebo ohlupujú?

TV LUX vKontexte 14: Emocionálne uspokojenie sa dnes dostáva stále viac do popredia. Dôsledkom toho sú mnohé omyly a zmätenosť. Aké miesto majú emócie v kresťanskom živote?

Watch video!

Dodatok k úcte k relikviám - V Samárii pri studni

K téme relikvií sme sa vrátili ešte raz v TV Lux v relácii "V Samárii pri studni": Spiritualita relikvií a púte k ostatkom svätých. Moderuje Alfonz Juck. Hostia: Ľuboslav Hromják - cirkevný historik, Juraj Vittek - oratorián, Sestra Hermana Matláková - hovorkyňa Roku zasväteného života, Ivan Vojtaššák - účastník pútí. 

Watch video!

Martin Kramara k prijatiu 150 irackých kresťanov

Autor komentára o. Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska, hovorí o projekte prijatia prenasledovaných kresťanských rodín z Iraku na Slovensku. Vysvetľuje súvislosti a radí, ako zaujať k tomuto projektu správny občiansky a kresťanský postoj. Komentár odznel v slovenskom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu, 3. 12. 2015.

Pred Vianocami očakávame na Slovensku príchod 150 kresťanov z Iraku. Prijmeme ich prostredníctvom programu migračného úradu, v spolupráci s nitrianskou diecézou, katolíckou charitou a občianskym združením Pokoj a Dobro. Je to dobrá správa. Zároveň je očakávateľné, že sa s ňou prichádzajú aj mnohé otázky. Utečenecká kríza, ktorú Európa zažíva, ich jednoducho prináša.

Ja osobne projekt presídlenia irackých kresťanov veľmi dobre poznám, a som jednoznačne presvedčený, že je treba sa zaň postaviť a urobiť, čo je v našich silách, aby sa podaril. Nemôžeme sa však čudovať, že v našich ľuďoch presídľovanie cudzincov z iného štátu vzbudzuje pochybnosti či obavy. Je to prirodzená reakcia na niečo nové, o čom človek nemá veľa informácií.

Výzvy adventu a rok milosrdenstva

TV LUX vKontexte 13: odpoved na situaciu neistoty, strachu a nepokoja v atmosfére konzumu a mediálneho terorizmu (Mons. Marián Gavenda). 

Watch video!

Dodatok k téme relikvií: Human body exhibition a kostnice v katolíckych kostoloch

K minulej téme relácie vKontexte o úcte k relikviám sme dostali podnet: "Chcem sa opýtať, ako sa stavia Cirkev k tejto výstave (de facto nelíšiaca sa od výstavy Human body exhibition)". Podnet sa týka sedleckej kostnice. Hoci môžme rozumieť istým oprávneným rozpakom z pohľadu na túto kostnicu vo farnosti Kutná Hora - Sedlec v Českej republike, predsa nemožno súhlasiť s tvrdením, že sa de facto nelíši od výstavy Human body exhibition.

Úcta k relikviám

TV LUX vKontexte 12 (o. Juraj Vittek): Má ešte opodstatnenie úcta k relikviám? Prečo Cirkev na jednej strane podporuje úctu k relikviám a na druhej strane odmieta takzvané vzdelávacie výstavy Human body exhibition?

Watch video!

Návšteva biskupov Ad limina apostolorum – kráčať ďalej

Štvrtkový komentár o. Juraja Vitteka pre Vatikánsky rozhlas (19. 11. 2015):

Pápež František vníma život Cirkvi v prvom rade ako cestu. Poukazuje na to už od svojej prvej homílie v Sixtínskej kaplnke, keď povedal, že treba „kráčať. Toto je prvá vec, ktorú povedal Boh Abrahámovi. Kráčať. Náš život je púťou a ak sa zastavíme, niečo nie je v poriadku.“

Tohtoročná návšteva slovenských biskupov Ad limina apostolorum v Ríme je ďalším dôležitým míľnikom na ceste, ktorou kráča starobylá a zároveň mladá Cirkev žijúca na Slovensku. Návšteva „ad limina“ nesmie byť „chápaná ako jednoduchý právno-administratívny úkon, ktorý spočíva v splnení rituálnej, protokolárnej a právnej povinnosti“. Treba zdôrazniť, že návšteva Ad limina je v prvom rade osobnou návštevou Ríma každého diecézneho biskupa, ako zdôrazňuje Kódex cirkevného práva: „Diecézny biskup je viazaný každých päť rokov podať Najvyššiemu veľkňazovi správu o stave diecézy, ktorá mu je zverená, formou a v čase, ako to určila Apoštolská stolica.“ Nasledujúci kánon naznačuje dva najdôležitejšie body návštevy: „Diecézny biskup v tom roku, v ktorom je viazaný podať Najvyššiemu veľkňazovi správu, má prísť do mesta Ríma uctiť si hroby svätých apoštolov Petra a Pavla a vykonať návštevu u Rímskeho veľkňaza.“ Zmysel a pravidlá tejto návštevy podáva Direktórium pre návštevu „ad limina“ vydaný v roku 1988 Kongregáciou pre biskupov. Napriek tomu, že v stanovený čas sú pozvaní na túto návštevu viacerí biskupi jedného regiónu alebo jednej krajiny, zdôrazňuje sa výsostne osobný charakter takejto návštevy a je dôležitý kontakt každého diecézneho biskupa s rímskym pápežom a jeho spolupracovníkmi v jednotlivých dikastériách rímskej kúrie. Na Slovensku sa v ostatnom období príliš preceňuje úloha Konferencie biskupov, pretože pohľad na Cirkev a jej štruktúru je často ovplyvnený svetskými a politickými modelmi. Predseda konferencie biskupov je v takomto pohľade mylne vnímaný ako politický vodca, ministerský predseda a pod.

Kardinál Korec a veci verejné

TV LUX vKontexte 11 (Mons. Marián Gavenda): osobnosť a odkaz kardinála Jána Chryzostoma Korca a jeho postoje k verejným záležitostiam. 

Watch video!

Konzervatívci vs. progresisti v Cirkvi

TV LUX vKontexte 10 (o. Juraj Vittek): Súčasťou dnešného pohľadu na Cirkev je rozdelenie na konzervatívcov a progresistov. Takto sa mnohí pozerali aj na Synodu Biskupov. Katolík by mal byť konzervatívny alebo progresívny? Aj nad týmito otázkami sa zamyslíme v ďalšej časti relácie V kontexte. 

Sú slovenskí katolíci len formálni egoisti?

TV LUX vKontexte 9 (Mons. Marián Gavenda): V relácii dávame do širšieho kontextu tvrdenie, vraj na Slovensku "nie sme kresťania, chránime si svoju kožu a kašleme na ostatných". Poukazujeme na rozdiel medzi civilne a sviatostne uzavretým manželstvom.

Slávia katolíci Halloween?

TV LUX vKontexte 8 (o. Juraj Vittek): Pred sviatkami Všetkých svätých je často starosťou katolíkov - rodičov, kňazov, učiteľov, katechétov, detí - čo s tým nešťastným Halloweenom a všetkými "párty", oslavami, maskami, výzdobami, ktoré sa ponúkajú našim deťom a rodinám v obchodoch, televízii, na internete, ba i v školách. V našej relácii “vKontexte" hovorí Juraj Vittek o tom, že Halloween bol pôvodne katolíckym sviatkom Všetkých svätých, a čo sa stalo potom...

Súvisiaci a v relácii citovaný článok z roku 2014: "Slávia katolíci Halloween?" tu.

Synoda a liek milosrdenstva

Štvrtkový komentár o. J. Vitteka pre Vatikánsky rozhlas (22. 10. 2015):

Viaceré denníky na Slovensku prebrali od jednej z tlačových agentúr takýto komentár Svetovej synody biskupov, ktorá sa chýli ku svojmu zakončeniu. Citujem: „Konzervatívnejší z radov duchovných trvajú na cirkevnej doktríne o neporušiteľnosti manželstva, kým tí pokrokovejší sa snažia o dosiahnutie milosrdnejšieho prístupu k riešeniu rodinných problémov.” Opäť sa raz potvrdilo, že je potrebné vysvetľovať aj tie najzákladnejšie pojmy kresťanstva, pretože sa dramaticky posúva ich význam v mysliach našich súčasníkov. Milosrdenstvo sa v tomto prípade kladie ako protiklad voči cirkevnej doktríne. Milosrdenstvo by znamenalo ustúpiť v doktrinálnych otázkach. A takto sa potom interpretuje Synoda ako boj medzi konzervatívcami, ktorí lipnú na doktríne a pokrokovými, ktorí sú milosrdnejší. Potrebujeme znovu a znovu objavovať kategórie viery, podľa ktorých treba interpretovať Synodu. Pápež Benedikt XVI. zvykol rád citovať vyjadrenie, ktorého autorom je Hans Urs von Balthasar, že totiž „vieru nemožno predpokladať, ale ju treba ustavične predkladať”.

Majú byť biskupi lídrami?

TV LUX vKontexte 7 (o. Juraj Vittek): Aká je úloha cirkevnej autority? Do nášho vnímania cirkevnej autority sa často nevdojak dostávajú modely zo svetského prostredia - vedúci podniku, manažér, politický líder. Pokúšame sa pozrieť na cirkevnú autoritu v kontexte viery a poslania Cirkvi.

V závere sme nepresne citovali prejav pápeža Františka. Chyba sa stala tak, že vatikánsky rozhlas má chybu v preklade a citovali sme to odtiaľ ako už uverejnený preklad. Prišli sme na to, až keď sa to už nedalo technicky opraviť. Z kontextu celej relácie však vyplýva, že pápež apriori neodmieta slovo líder, hoci sa mu celkom nepozdáva. A preto sme túto chybu nepovažovali za zavádzanie ani podstatné pozmenenie pápežovho prejavu. Chystáme sa toho dotknúť v nasledujúcich častiach relácie, dať vec na pravú mieru a upresniť túto chybičku. Správny preklad je: "Je vhodné, aby každá služba v Cirkvi mala svoju lehotu platnosti, v Cirkvi totiž neexistujú doživotní lídri."

Vytváranie postoja k eutanázii

TV LUX vKontexte 6 (Mons. Marián Gavenda): Na základe medializovanej udalosti v Poprade chceme poukázať, ako sa vytvára verejná mienka v prospech eutanázie. Do kontextu dáme aj dnes nielen deťmi kladenú otázku, či sa ich zvieratko dostane do neba. 

Pápež, ktorý si nekladie ľahšie výzvy

Štvrtkový komentár Martina Kramaru pre Vatikánsky rozhlas (8. 10. 2015):

V mediálnom priestore popri synode biskupov ešte doznievajú dojmy z návštevy pápeža Františka v Spojených štátoch. O niektorých jeho stretnutiach sa verejnosť dozvedela až po skončení celého programu. Napríklad o návšteve Kim Davisovej z apoštolskej cirkvi v Kentucky, ktorá sa po celom svete stala známou, keď odmietla vydať licenciu, čiže dovolenie na sobáš pre dvojicu homosexuálov - a následne putovala do väzenia. Súkromné stretnutie pápeža s Davisovou chceli niektorí interpretovať ako podporu pre jej prípad. Krátke prijatie dali navyše dohromady so slovami Svätého Otca na palube lietadla pri návrate z USA, kde povedal, že výhrada vo svedomí je ľudské právo a to nemožno upierať ani vládnym úradníkom.

O apokalyptických varovaniach a synode biskupov

TV LUX vKontexte 5 (o. Juraj Vittek): O údajných zjaveniach tzv. írskej vizionárky, ale aj o synode biskupov.

O migrantoch a mediálnej manipulácii

TV LUX vKontexte 4 (Mons. M. Gavenda): Ako je to s pravdou v masmédiách? Pokúsime sa dať do širších súvisov mediálne karikatúry slov a postojov aj pápeža Františka. Prispejeme tiež do komplexnej témy o utečencoch pohľadom sociológa Zigmunda Baumana. Na záver odpovedáme na divácku otázku, ako prezentovať kultúru života. 

Čnosti sa zbláznili

TV LUX, vKontexte 3 (o. Juraj Vittek): "Ženám po potrate Katolícka cirkev odpustí, rozhodol o tom pápež František, ktorý vyzval všetkých kňazov, aby tak v nadchádzajúcom Svätom roku urobili... Umelé prerušenie tehotenstva by už nemalo byť ťažkým hriechom..." aj takéto vyjadrenia sa objavili v slovenských médiách. Ako je to naozaj?

Hrozí aj kresťanom modloslužba?

TV LUX, vKontexte 2 (Mons. Marián Gavenda): V druhom vydaní relácie, ktorej zámerom je veci vytrhnuté z kontextu do kontextu zase vrátiť, hľadá Marián Gavenda odpoveď medzi iným i na otázky: "Hrozí aj kresťanom modloslužba?" "Je Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou v rozpore s demokraciou?"

Pilotný diel relácie vKontexte v TV Lux

Kto ja som, aby som súdil

TV LUX, vKontexte 1 (o. Juraj Vittek): "Ak je nejaká osoba gay a hľadá Pána a má dobrú vôľu, ktože som ja, aby som ju súdil." (pápež František)

Téma: KTO SOM JA, ABY SOM SÚDIL? prvého vydania relácie vKontexte je skrátenou vetou pápeža Františka, ktorú vyslovil počas tlačovej besedy na palube lietadla cestou z Rio de Janeiro. Keďže sa vzápätí objavila vo svetových médiách vytrhnutá z kontextu, v našej relácii sa budeme snažiť do toho kontextu ju usadiť nazad s Jurajom Vittekom.

vKontexte: informácie o dianí v Cirkvi sa k nám veľmi často dostávajú v mediálnom podaní, prichádzajú k nám často oklieštené, vytrhnuté z kontextu, neraz deformované neúplnosťou a uniknutými súvislosťami. Otec Juraj Vittek a Mons. Marián Gavenda v novej relácii TVLUX s názvom vKontexte ponúknu hľadanie hlbších súvislostí diania v Cirkvi.

Od septembra vKontexte aj v TV LUX

Náš internetový blog od septembra 2015 začne fungovať aj v televíznej verzii v novej relácii TV LUX s rovnakým názvom vKontexte. Digitálnu i televíznu verziu sa budeme snažiť prepájať.

Informácie o dianí v Cirkvi sa k nám veľmi často dostávajú v mediálnom podaní, prichádzajú k nám často oklieštené, vytrhnuté z kontextu, neraz deformované neúplnosťou a uniknutými súvislosťami. Otec Juraj Vittek a Mons. Marián Gavenda v novej relácii TVLUX s názvom vKontexte ponúknu hľadanie hlbších súvislostí diania v Cirkvi.

Ut 8.9. 20:20 s o. Jurajom Vittekom

Téma: Kto som ja, aby som súdil?

V kontexte

Štvrtkový komentár o. J. Vitteka pre Vatikánsky rozhlas (16. 7. 2015):

Šesť krát použil pápež František slovo “kontext” počas rozhovoru s novinármi na palube lietadla pri návrate z návštevy Latinskej Ameriky. Ako v mnohých iných prípadoch, aj pápežova návšteva v Ekvádore, Bolívii a Paraguaji, prinášala množstvo interpretácii pápežových slov či giest.

Ekológia - strážiť spoločný dom

Štvrtkový komentár o. J. Vitteka pre Vatikánsky rozhlas (18. 6. 2015):

Po encyklike Lumen fidei a po apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium dnes, 18. júna 2015, vychádza ďalšia encyklika pápeža Františka s názvom Laudato si’ o starostlivosti o “spoločný dom”, ktorým je stvorenstvo. Včera pri generálnej audiencii pápež František apeloval na to, aby sme prijali s otvoreným srdcom tento dokument, ktorý je v línii so sociálnym učením Cirkvi. Netrpezlivo očakávaný dokument už dopredu vyvolal v niektorých kruhoch znepokojenie. Otázky životného prostredia totiž už dávno nie sú otázkami, ktoré zaujímajú pár aktivistov, ale vstupujú do ekonomických a politických záujmov. Dokument vychádza v roku dôležitých udalostí pre ekologické otázky: v apríli tohto roku sa uskutočnil vo Vatikáne kongres, ktorý otvoril generálny sekretár Organizácie spojených národov a ktorý niesol názov “Chrániť zem, dať dôstojnosť ľudstvu. Morálne rozmery klimatických zmien a udržateľného rozvoja” (Protect the Earth, Dignify Humanity. The Moral Dimensions of Climate Change and Sustainable Development). V júli tohto roku sa Spojené národy stretnú na 3. konferencii o financovaní rozvoja v etiópskej Abdis Abeba. V septembri na generálnom zasadnutí Organizácie spojených národov v Paríži sa bude hľadať dohoda o sérii dôležitých otázok o udržateľnom rozvoji. A v decembri bude ešte v Paríži konferencia o klimatických zmenách, kde sa majú hľadať plány a záväzky pre jednotlivé vlády pre spomalenie alebo zníženie globálneho otepľovania.

Koho v skutočnosti treba rehabilitovať na Slovensku?

Štvrtkový komentár o. J. Vitteka pre Vatikánsky rozhlas (21. 5. 2015):

Tento týždeň zverejnené vyjadrenie Štátneho sekretariátu Svätej stolice k návšteve Mons. Bezáka u pápeža Františka poukazuje na dôležitý súčasný fenomén v živote Cirkvi: je ním istá sugescia podávania informácií o dianí v Cirkvi, určitá zjednodušená a redukovaná názorová klíma, ktorá sa v pravom zmysle slova stáva akousi „virtuálnou realitou“. Pápež Benedikt XVI. v jednom zo svojich posledných príhovorov upozornil na túto „virtualitu“ v súvislosti s II. vatikánskym koncilom. Hovoril, že „bol Koncil Otcov – pravý Koncil, ale bol aj koncil médií. Bol to akoby samostatný koncil a svet postrehol tento virtuálny koncil. Teda Koncil, ktorý bezprostredne zaúčinkoval na ľud, bol koncil médií, nie koncil Otcov.” Bohužiaľ, tento virtuálny koncil neraz zaúčinkoval nielen na ľud, ale aj na niektorých teológov, ba i pastierov. Hovorilo sa o tzv. „duchu II. vatikánskeho koncilu“. Netreba podľa nich čítať koncilové dokumenty, ale „ducha Koncilu“. Mali plné ústa toho, čo Koncil chcel a priniesol, a to bez citovania samotných textov Koncilu. Takáto interpretácia Koncilu totiž tvrdí, že samotné texty koncilu nemožno považovať za vyjadrenie ducha koncilu. Niektorí si tak vytvorili svoju vlastnú pravdu o Koncile, samozrejme vo veľkej diskontinuite s Tradíciou Cirkvi.

Klerikalizácia Slovenska alebo kresťanofóbia?

Istý sociológ oddaný sekulárnemu charakteru štátu nedávno verejne vyjadril obavu, že v nastávajúcom referende ide "o skrytú snahu demokratické Slovensko nenápadne meniť na náboženský štát". Toto referendum podľa neho nie je "o tradičnej rodine, je o tom, ako plíživým spôsobom meniť charakter Slovenskej republiky, dať čoraz väčší priestor napríklad katolíckemu kléru". 

Toto vyjadrenie priamo útočí na oprávnenosť a vhodnosť aktivít občanov, ktorí si svoju hodnotovú orientáciu vytvárajú reflexiou v súlade so svojimi náboženskými, konkrétne kresťanskými a katolíckymi princípmi. Ľudovo povedané: "ty nemôžeš mať objektívny a legitímny názor, lebo si kresťan, alebo čo je horšie - katolík"! So všetkou vážnosťou si musíme uvedomiť, že takýto postoj v skutočnosti apriori diskvalifikuje hodnotové názory, ktoré sú v súlade s presvedčením oficiálneho učenia katolíckej cirkvi. S tým súvisí aj spochybňovanie práva biskupov Slovenska vyjadriť sa k tomu, aké hodnotové smerovanie krajiny je, resp. nie je, v súlade s učením katolíckej cirkvi a ich povzbudzovanie k občianskym aktivitám podporujúcim hodnotovú orientáciu našej krajiny, ktorá je vytvorená reflexiou v súlade s katolíckymi princípmi. A to je dôvod na obavy o náboženskú slobodu v našej krajine, ako to nedávno dobre vyjadril Gabriel Hunčaga: "Alarmujúce jednostranné a zavádzajúce osočovanie sympatizantov referenda nie je ničím iným, ako hľadaním ideologického nepriateľa spôsobom, ktorý je nám veľmi dobre známy z našej nedávnej minulosti. Zámerné ignorovanie požiadaviek stoviek tisíc obyvateľov krajiny, a to ešte prezentovaných transparentným spôsobom, čím ďalej tým viac vyvoláva dojem, že určité skutočné či domnelé elity majú záujem na vylúčení početnej skupiny občanov z verejných občianskych aktivít". Vyššie citované vyjadrenie by sme aplikujúc kritériá homofóbnosti mali potom nazvať kresťanofóbnym či presnejšie katolíkofóbnym. Avšak takéto klasifikácie prinášajú rozličné úskalia a tak sa im radšej nateraz vyhneme.

Aké korene má takáto diskvalifikácia?

Referendum o rodine - 10 námietok a odpovedí

Ponúkame zhrnutie 10-tich jednoduchých racionálnych odpovedí na časté námietky proti referendu.

1. Je toto referendum vôbec potrebné, ovplyvní nejako náš život a život rodín? Nemali by sa riešiť praktickejšie problémy spoločnosti? Nie sú to vyhodené peniaze?

Referendum je prejavom priamej demokracie, kedy sami občania priamo hlasovaním rozhodujú o budúcnosti svojej krajiny. Zákonodarstvom riešime nielen každodenné praktické záležitosti každodenného života, ale definujeme i hodnoty, na ktorých stojí celá spoločnosť. Kým praktické veci sa týkajú najbližších týždňov, mesiacov, či rokov, hodnotové základy sa týkajú celých stáročí a samotnej civilizácie. Podomletie základov znamená pomalé, ale isté zrútenie. V súčasnosti je u nás nepochybná snaha o tichú radikálnu zmenu (hodnotové predefinovanie) nášho zákonodarstva a základov našej spoločnosti prostredníctvom ideologickej lobby záujmových skupín. A deje sa to bez vedomia občanov. Referendum iba reaguje na túto snahu. G. K. Chesterton pred sto rokmi napísal, že "demokracia verí, že najdôležitejšie veci sa musia prenechať na samotných bežných ľudí - spájanie pohlaví, výchova detí, zákony štátu. Demokracia nie je v protiklade s tradíciou. Tradícia odmieta podvoliť sa malej a arogantnej oligarchii ľudí." (Ortodoxia, IV). A referendum umožňuje bežným ľuďom rozhodovať o hodnotových základoch spoločnosti. Priama demokracia je obranou proti „modernej emancipácii, ktorá sa stala novým prenasledovaním Obyčajného človeka. Ak ona emancipovala skoro každého, emancipovala veľmi úzkym spôsobom skôr Neobyčajného človeka. Dala istý výstredný typ slobody niektorým hobby bohatých a niektorým druhom námesačnosti tých, čo si myslia, že sú kultúrni. Na čo v skutočnosti zabudla, je zdravý rozum (common sense), ako je chápaný obyčajnými ľuďmi“ (Chesterton, Common Man, 1950). Bolo by krátkozraké myslieť si, že cena referenda v prepočte asi 1,43 € na občana je príliš vysoká cena. Akokoľvek, ak nebude referendum, podobné a možno i väčšie prostriedky už sčasti sú a ešte budú použité na ideologizáciu našej krajiny. Referendum však nestojí iba peniaze, ale najmä ochotu a čas ísť hlasovať a vziať našu budúcnosť do vlastných rúk.

Pápež František v súvislosti s Charlie Hebdo

Charlie Hebdo a islamistický teror, sloboda prejavu a hodnoty západnej kultúry... To sú mediálne témy ostatných dní. Na našom blogu sme už v uplynulých dňoch uverejnili k tejto téme postrehy Observatória kardinála Van Thuân. Čo hovorí pápež František o udalostiach v Paríži? Pár slov povedal pri rannej sv. omši v Dome svätej Marty. Zdôraznil, že vo svete je toľko terorizmu, nielen izolovaného, ale dokonca aj štátneho. Upriamil pozornosť na obete po celom svete, nielen vo Francúzsku. V ten istý deň poslal štátny sekretár, kardinál Parolin, v mene Svätého Otca, sústrastný telegram pre obete atentátu v Paríži, adresovaný parížskemu arcibiskupovi André Vingt-Trois. Je to prejav blízkosti a lásky k rodinám obetí i celému Francúzsku. Napokon sa k téme ešte vrátil odpoveďou francúzskemu novinárovi počas letu zo Srí Lanky do Manily. Svätý Otec rozvíja tému slobody prejavu a náboženskej slobody, provokovania a rešpektu k náboženstvám. Prinášame všetky tieto texty, ktoré nám môžu pomôcť zaujať správny postoj uprostred búrlivej mediálnej diskusie.

Parížske krviprelievanie, boj proti terorizmu, hodnoty Západu

Popri tisícoch reakcií na teroristický útok v Paríži (vydavateľstvo Charlie Hebdo) prinášame reakciu Observatória kardinála Van Thuân, ktorého poslaním je podporovať sociálnu náuku Cirkvi v medzinárodnom meradle. O deštrukčnej bezohľadnosti satiry sme už na tomto blogu písali. Tento príspevok o parížskych teroristických útokoch môže napomôcť dať si do súvislosti niektoré ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré v týchto dňoch v súvislosti s udalosťami vo Francúzsku vyplávali na povrch.

Osservatorio Cardinale Van Thuân
Trieste
www.vanthuanobservatory.org

Krvipreliatie zo strany militantov islamského terorizmu v sídle satirického denníka "Charlie Hebdo" v Paríži privádza naše Observatórium k tomu, aby vyjadrilo niekoľko úvah, nakoľko tento akt dramatickým spôsobom znovu nastolil vážne problémy, ako sú spolužitie medzi rozličnými náboženstvami, zmysel pre demokraciu a sloboda prejavu, či použitie násilia a terorizmus. Tieto vážne problémy boli znovu nastolené násilnou smrťou mnohých nevinných osôb, ku ktorým majú smerovať predovšetkým naše myšlienky úprimnej sústrasti.