Na Slovensku uvedená nová kniha "O pastorácii rozvedených a znovuzosobášených"

Vo štvrtok 11. decembra 2014 bola na pôde Rímsko-katolíckej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave predstavená nová kniha s názvom "O pastorácii rozvedených a znovuzosobášených". Moderátor Martin Kramara, hovorca KBS, privítal hostí, ktorí priblížili obsah a dôležitosť tejto knihy i problematiky rozvedených: Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský metropolita-arcibiskup a predseda KBS, ďalej Juraj Vittek, oratoriánsky kňaz a moderátor vKontexte.sk, a napokon Roman Seko, diecézny kňaz, riaditeľ Sekcie pre rodinu a mládež Žilinskej diecézy a zároveň zástupca za Žilinskú diecézu v Rade pre rodinu Konferencie biskupov Slovenska, ktorého sprevádzali spolupracovníci z Rodinkova, Magdaléna Froncová a Matej Trizuliak, saletínsky kňaz, ktorí predstavili projekty s prácou s rozvedenými - www.rozvedenikatolici.sk.

Prezentácia knihy (Juraj Vittek):

Na Slovensku uvádzame slovenský preklad zbierky dokumentov, ktoré boli vydané v roku 1998 vo Vatikánskom nakladateľstve Kongregáciou pre náuku viery, podľa vôle svätého pápeža Jána Pavla II. Kniha vychádza v slovenčine pod názvom "O pastorácii rozvedených a znovuzosobášených" (SSV, Edícia Dokumenty Svätej Stolice, Trnava 2014). Autorom slovenského prekladu je Martin Kramara.

Slávia katolíci Halloween?

Pred sviatkami Všetkých svätých - niektorí už to dnes ani nevedia celkom dobre vysloviť a sem-tam už počuť aj "šesťsvätých" - je často starosťou katolíkov - rodičov, kňazov, učiteľov, katechétov, detí - čo s tým nešťastným Halloweenom a všetkými "párty", oslavami, maskami, výzdobami, ktoré sa ponúkajú našim deťom a rodinám v obchodoch, televízii, na internete, ba i v snahe o kultúrne obohatenie života našich škôl. Niektorí to príliš "neriešia", iní sa na to hnevajú, lebo to nie je naša kultúra, ale "amerikanizovanie" zvonka, a sú aj takí, ktorí to vidia ako škodlivé (strašenie, bosorky, príšery, pavúky), ba nebezpečné a ezoterické, okultné, dokonca ako démonickú oslavu "Pána temnôt". Čo je to vlastne ten "Halloween", a ako sa k týmto novým kultúrnym prejavom prítomným v našej spoločnosti má postaviť katolík, zvlášť katolícky rodič či vychovávateľ? Pohľad na nasledujúce "dušičkové" a "halloween-ske" dni v kultúrnom, náboženskom a historickom kontexte ich vývoja  môže pomôcť objaviť hlboké a naliehavé výzvy, ktoré Cirkev adresuje veriacemu katolíkovi na 2. vatikánskom koncile (Gaudium et Spes, 61): "Nech teda kresťania spolupracujú na tom, aby kolektívne kultúrne prejavy a podujatia, také vlastné súčasnej epoche, prenikol ľudský a kresťanský duch." 

Boli rozvedení doteraz Cirkvi ľahostajní?

Otázka pristupovania rozvedených a znovuzosobášených k Eucharistii nie je jedinou a ani hlavnou otázkou III. zasadania Svetovej synody biskupov v Ríme (viď náš článok Mediálny svet už spustil svoju "virtuálnu" synodu o rodine). Touto otázkou sa Cirkev zaoberá už niekoľko rokov. Mnohí katolíci nepoznajú učenie Cirkvi v tejto otázke, ani jej motivácie viery. Prinášame niektoré význačné texty učenia Cirkvi a doterajších úvah pápežov, aby sme si mohli urobiť lepšiu predstavu doterajšieho postoja Cirkvi k týmto ľuďom. Nie je to postoj nezáujmu, necitlivosti. V skutočnosti, vo svetle dokumentov Cirkvi a učenia doterajších pápežov, je to postoj milosrdenstva, pozornosti, súcitu s ich často útrpnou situáciou. Na druhej strane je možné lepšie vidieť hĺbku problematiky vo svetle učenia Cirkvi. Kardinál P. Erdő, generálny relátor Synody, na úvod Synody o rodine pripomenul kultúrny kontext, v ktorom žijeme: "Mnohí z našich súčasníkov majú ŤAŽKOSŤ UVAŽOVAŤ LOGICKY, čítať dlhé texty." Mnohí hľadajú odpovede v krátkych novinových článkoch, ktoré často prinášajú veľmi obmedzený pohľad na problematiku, vytrhnutý z kontextu viery. Preto pozývame čitateľa k prehĺbeniu tejto problematiky (súhrn odkazov na texty k problematike rozvedených a znovuzosobášených je možné nájsť na www.rodina.kbs.sk).

Katechizmus katolíckej Cirkvi (č. 1650): 

"Dnes je v mnohých krajinách veľký počet katolíkov, ktorí sa uchyľujú k rozvodu(2384) podľa občianskych zákonov a civilne uzatvárajú nový zväzok. Cirkev, verná slovám Ježiša Krista (Mk 10,11-12), je presvedčená, že nemôže uznať nový zväzok za platný, ak je platné prvé manželstvo. Ak sa rozvedení zosobášili civilne, nachádzajú sa v situácii, ktorá objektívne porušuje Boží zákon. Preto nemôžu pristupovať k prijímaniu Eucharistie, kým táto situácia trvá. Z toho istého dôvodu nemôžu vykonávať v Cirkvi isté zodpovedné funkcie. Zmierenie sviatosťou pokánia sa môže udeliť len tým, čo ľutujú, že porušili znak zmluvy a vernosti Kristovi, a zaväzujú sa žiť v úplnej zdržanlivosti."

Mediálny svet už spustil svoju "virtuálnu" synodu o rodine

Náš blog vkontexte.sk upozorňuje na sugesciu mediálneho podania informácií o dianí v Cirkvi, ktorá vytvára neraz určitú zjednodušenú a redukovanú názorovú klímu a ktorá je v pravom zmysle "virtuálnou realitou". Pápež Benedikt XVI. v jednom zo svojich posledných príhovorov upozornil na túto "virtualitu" v súvislosti s II. vatikánskym koncilom. Hovoril, že "bol Koncil Otcov – pravý Koncil, ale bol aj koncil médií. Bol to akoby samostatný koncil, a svet postrehol koncil prostredníctvom tohto, prostredníctvom médií. Teda Koncil, ktorý bezprostredne zaúčinkoval na ľud, bol koncil médií, nie koncil Otcov. A kým Koncil Otcov sa uskutočňoval v rámci viery, bol to koncil viery, ktorý sa snaží porozumieť sebe samému a snaží sa porozumieť Božím znameniam v tej danej chvíli, ktorý sa snaží odpovedať na Božiu výzvu a objaviť Božie Slovo, slovo pre dnešok a zajtrajšok, Koncil novinárov sa nerealizoval, prirodzene, vo vnútri viery, ale v rámci kategórií dnešných médií, teda mimo viery, s inou hermeneutikou. Bola to politická hermeneutika: médiá vnímali Koncil ako politický zápas, zápas moci medzi rozličnými prúdmi v Cirkvi. Bolo jasné, že médiá sa postavili na tú stranu, ktorá sa im zdala byť priliehavejšou pre ich svet." Rovnaká sugescia funguje v súvislosti s pripravovanou mimoriadnou svetovou synodou o rodine. Mediálny svet už spustil svoju "virtuálnu" synodu o rodine a svet pravdepodobne postrehne viac tento virtuálny koncil.

AD: CO v SME

Fenomén obludnej satiry sa stal už súčasťou nášho sveta. Berieme ju s nadhľadom. Aspoň si to myslíme. Pred časom ma rozhorčil postoj istého kňaza-novinára, ktorý zveleboval cynickú karikatúru na adresu pápeža Benedikta XVI.: "Keď Paolo Schmidlin znázornil pápeža Benedikta XVI. ako slečnu Kitty – v podväzkoch, v dámskej bielizni, s excentrickým účesom na hlave, zostal som pokojný. Dokonalá karikatúra pápeža, ktorý v 21. storočí miloval červené črievice a rád sa obliekal do čipiek a všakovakých čiapočiek a peleríniek z purpuru, presne pripomínajúcich kostým svätého Mikuláša. Toho istého pápeža, ktorý sa musel za pontifikátu popasovať s narastajúcimi sexuálnymi škandálmi vo vnútri Cirkvi. Výstižnejšiu karikatúru Jozefa Ratzingera, než je tá Schmidlinova, som zatiaľ nevidel." Slová "miloval" a "rád sa obliekal" použité na Jozefa Ratzingera, ktorého sme vídali ako jednoduchého kňaza počas toľkých rokov chodiť po námestí sv. Petra do svojej kancelárie, známeho pre jeho pokoru, jednoduchosť a skromnosť, sú podľa mňa povrchným predvádzaním sa tohto kňaza-novinára a nehoráznym posudzovaním pápežovho správania, ktorému ani za mak nerozumie a ktorému nesiaha ani po päty.

Katechizmus označuje ako hriech "iróniu, ktorá má za cieľ znevážiť niekoho tým, že zlomyseľne zosmiešňuje (tal. "caricaturando") niektorú črtu jeho správania" (KKC, 2481). Spomínaný kňaz-novinár upokojuje svedomie katolíka, aby spokojne do seba prijímal jed tohto obludného duchovného toxického odpadu: "Na rozdiel od útlocitných pováh v Cirkvi verím, že môj Boh je natoľko veľký, že mu nikto nemôže ublížiť, ani ho uraziť." Očividne prekonal dokonca aj "útlocitnosť" základov evanjelia a fundamentov katolíckej náuky: "Hriech je urážka Boha" (KKC, 1850, 1871). Obludná satira sa už stáva súčasťou každodenného formovania nášho vnútra aj v niektorých mienkotvorných denníkoch.  Je ťažké dať tento fenomén do kontextu, lebo cynizmus je bezcitným opovrhovaním akýmikoľvek pravidlami, akýmkoľvek kontextom. Nie nadarmo grécka mytológia zobrazuje satyrov, lesných démonov, ako napoly ľudí, napoly capov, ktorí hľadajú, koho bodnúť. Preto prinášame výstižnú reakciu Martina Kramaru a vítame ho vKontexte.

JV

Keby som bol satirik

Kuffovo video a názory katolíkov - nedorozumenie či skutočná nenávisť?

V rozličných médiách už zaznelo veľa názorov na videozáznam rozhovoru Eugena Kordu s otcom Mariánom Kuffom. Niektorí Mariána Kuffu prísne odsúdili, iní prejavili uznanie pre jeho prácu, ale odsúdili jeho názory. Ďalší mu zatlieskali, že dokázal byť politicky nekorektný a povedal pravdu na plné ústa. Iní sa zasa pokúsili poukázať na nedorozumenia v pochopení Kuffových slov. Je potrebné pridávať ďalší komentár? Marián Kuffa je širokými vrstvami (katolíckymi i nekatolíckymi) uznávaná osobnosť. Je to katolícky kňaz, ktorého si vážia mnohí pre jeho autentický kresťanský a kňazský život, a najmä pre jeho službu ľuďom na periférii. Jeho názory sa akosi podvedome automaticky považujú za vyjadrenie názorov katolíckej Cirkvi. Delikátne témy homosexuality či ochrany života v súčasnosti hýbu našou spoločnosťou. Preto je potrebné určité zrenie v spoločenskej diskusii i v mysliach jednotlivcov, aby sme scitliveli na tieto problémy a ujasňovali si svoje postoje. Ako katolíci môžme súhlasiť s vyjadreniami otca Mariána Kuffu alebo ich treba odsúdiť? Alebo ich treba len vysvetliť, prípadne poopraviť? Aké postoje majú v skutočnosti katolíci k homosexuálom a k akým postojom ich vedie učenie Cirkvi? Zverejnenie kontroverzného videa s otcom Mariánom Kuffom môže byť príležitosťou k zamysleniu nad širším kontextom súčasnej spoločenskej diskusie.

Kritika Cirkvi ako umenie alebo hrubé znesväcovanie?

Na webových stránkach denníka v maďarskom jazyku ÚJ SZÓ sa v nedeľu 24. augusta 2014 objavil článok Krisztiána Németha s názvom "Az egyházkritika mint művészet" (Kritika cirkvi ako umenie) obsahujúci video s nahrávkou sviatosti zmierenia (svätej spovede). Toto video bolo najprv publikované denníkom SME v článku "Slovák ukázal v Rusku kritiku cirkvi z pohľadu gejov". Opäť sa ukázalo, že ideologickým lobby súčasnosti už nič nie je sväté. Po znesvätení kostolov a oltárov vo Francúzsku zo strany stúpenkýň FEMEN-u, či "umeleckom znesvätení" Ukrižovaného Jacekom Markiewiczom v Poľsku, pseudonáboženských manifestáciách v Španielsku, či iných incidentoch v Nemecku a inde v Európe (ako o tom pravidelne informuje napríklad francúzsky portál www.christianophobie.fr), prichádza aj znesvätenie jednej zo sviatostí, a to práve u nás na Slovensku. Mnohí novovekí hlásatelia tolerancie nemajú úctu k ničomu. Tragédiou je však najmä verejné schvaľovanie takéhoto počínania, či jeho podporovanie, alebo tichý súhlas s ním. Je zaujímavé, aký dvojaký meter sa používa pri aplikovaní slobody prejavu vo vzťahu ku katolíckej Cirkvi a k rozličným ideologickým lobby. Čo sa vlastne týmto videom a jeho publikovaním stalo a je to naozaj také vážne?

"Katolícka Cirkev nerastie prozelytizmom" - nemáme privádzať ľudí do Cirkvi?

Pápež František pri rozličných príležitostiach hovorí o prozelytizme: “Cirkev „nerastie v prozelytizme“ (cituje pritom slová pápeža Benedikta XVI.), „ale rastie vďaka príťažlivosti, svedectvu, kázaniu“ (homília pápeža Františka zo stredy 8. mája). Podobné slová zopakoval aj v rozhovore s talianskym ateistom v novinách La Reppubblica, čo spôsobilo nemalé rozčarovanie medzi niektorými katolíkmi (napríklad v Taliansku, ale aj na Slovensku). Doslova povedal, že  prozelytizmus je "slávnostná hlúposť" (una solenne sciocchezza). Znamená to, že sa nemáme snažiť o to, aby sa ľudia stali katolíkmi? Nie je jednoduché rozumieť pápežovi Františkovi (nielen kvôli tomu, že v tomto prípade používa cudzie grécke slovo prozelytizmus). Mnohí si myslia, že mu rozumia, no pritom si vysvetľujú jeho slová veľmi povrchne, skôr na základe mediálneho podania a rozličných ideologických interpretácií. Čo myslí v skutočnosti pápež František pod prozelytizmom?

Pápež František a charizmatici

Príhovor Svätého Otca Františka účastníkom 37. národného zhromaždenia Obnovy v Duchu Svätom

Olympijský štadión v Ríme

Nedeľa, 1. júna 2014

Pápežove slová kňazom:

Pre Vás kňazov mi prichádza na um iba jedno slovo: blízkosť. Blízkosť Ježišovi Kristovi, v modlitbe a v adorácii. Blízki Pánovi, a blízkosť ľuďom, Božiemu ľudu, ktorý vám je zverený. Milujte svojich ľudí, buďte blízki ľuďom. Toto žiadam od vás, túto dvojakú blízkosť: blízkosť Ježišovi a blízkosť ľuďom.

Pápežove slová mladým:

Bolo by smutné, keby si mladík chránil svoju mladosť v trezore: takto mladosť zostarne, v najhoršom zmysle slova. Stane sa handrou, neslúži na nič. Mladosť treba riskovať: dobre ju riskovať, riskovať ju s nádejou. Treba ju vsadiť na veľké veci. Mladosť treba dať, aby iní poznali Pána. Nešetrite svoju mladosť pre seba: choďte vpred!

Pápežove slová rodinám:

Rodiny sú domácou cirkvou, kde Ježiš rastie, rastie v láske manželov, rastie v živore detí. A preto nepriateľ napáda tak veľmi rodinu: diabol ju nechce! A snaží sa ju zničiť, snaží sa, aby v nej nebola láska. Rodiny sú touto domácou cirkvou. Manželia sú hriešnici, ako všetci, ale chcú kráčať vpred vo viere, v ich plodnosti, v deťoch a vo viere detí. Pán nech žehná rodinu, nech ju posilní v tejto kríze, v ktorej ju diabol chce zničiť.

Pápežove slová postihnutým:

Bratia a sestry, ktorí trpia, ktorí majú chorobu, ktorí sú postihnutí, sú bratmi a sestrami pomazanými utrpením Ježiša Krista, napodobňujú Ježiša v ťažkej chvíli jeho kríža, jeho života. Toto pomazanie utrpenia nesú za celú Cirkev. Veľká vďaka, bratia a sestry. Vďaka za to, že ste prijali pomazanie utrpenia. Veľká vďaka za nádej, ktorej ste svedkami, tú nádej, ktorá nás nesie vpred, keď hľadáme Ježišovu nežnosť.

Slová starším ľuďom

Hovoril som Salvatorovi, že  snáď niekto chýba, možno tí najdôležitejší: chýbajú starí otcovia a mamy! Chýbajú starší. Oni sú poistením našej viery, "starci". Pozrite sa, keď Mária a Jozef priniesli Ježiša do chrámu, boli tam dvaja starci. A štyrikrát, ak nie päťkrát - nepamätám si dobre - Evanjelium hovorí, že "boli vedení Duchom Svätým". O Márii a Jozefovi hovoria však, že boli vedení Zákonom. Mladí majú naplniť Zákon, starci - ako dobré víno - majú slobodu Svätého Ducha. A tak tento Simeon, ktorý bol odvážny, vymyslel "liturgiu"a oslavoval Boha, chválil... a bol to Duch, ktorý ho hnal, aby to urobil. Starci! Sú našou múdrosťou, sú múdrosťou Cirkvi. Starci, ktorých toľkokrát vyraďujeme, starí otcovia a mamy, starší ľudia... A tá babička, Anna, urobila mimoriadnu vec v Cirkvi: kanonizovala klebety! Ako to urobila? Takto: pretože namiesto toho, aby klebetila o niekom, chodila sem a tam a hovorila o Ježišovi: "Tento, tento nás spasí!" A to je dobrá vec. Starí otcovia a mamy sú našou silou a našou múdrosťou. Nech nám Pán dáva stále múdrych starých ľudí! Starci nech nám poskytujú pamäť nášho ľudu, pamäť Cirkvi. A nech nám dávajú aj to, čo o nich hovorí List Hebrejom: zmysel pre radosť. Hovorí, že starci pozdravovali prisľúbenia z diaľky: nech nás to učia.

Pápežova modlitba:

Pane, pozri na svoj ľud v očakávani Ducha Svätého. Pozri na mladých, pozri na rodiny, pozri na deti, pozri na chorých, pozri na kňazov, zasvätených, pozri na biskupov, pozri na všetkých. A dopraj nám tú svätú opilosť, opilosť Duchom, ktorá nám dáva hovoriť všetkými jazykmi, jazykmi lásky, vždy blízki bratom a sestrám, ktorí nás potrebujú. Nauč nás nebojovať medzi sebou, aby sme dosiahli o trochu viac moci. Nauč nás byť pokornými, nauč nás viac milovať Cirkev ako našu skupinu, ako naše vnútorné "prieky". Nauč nás mať otvorené srdce pre prijatie Ducha. Zošli, ó Pane, tvojho Ducha na nás. Amen.

____________________

Drahí bratia a sestry!

Ďakujem vám veľmi za vaše prijatie. Istotne niekto dal vedieť organizátorom, že sa mi veľmi páči táto pieseň, "Vive Gesù, il Signore" (Žije Ježiš, Pán)... Keď som v katedrále v Buenos Aires slávil svätú omšu s Charizmatickou obnovou, po premenení a po niekoľkých sekundách adorácie v jazykoch, sme spievali túto pieseň s toľkou radosťou a s toľkou silou, ako ste ju vy hrali dnes. Vďaka! Cítil som sa ako doma!

Ďakujem Obnove v Duchu, ICCRS a Catholic Fraternity, za toto stretnutie s vami, ktoré mi dáva toľko radosti. Ďakujem aj za prítomnosť tých, ktorí ako prví mali silnú skúsenosť moci Ducha Svätého. Myslím, že je to Patty, tu... Vy, charizmatická obnova, ste prijali veľký dar od Pána. Zrodili ste sa z vôle Ducha Svätého ako "prúd milosti v Cirkvi a pre Cirkev". Toto je vaša definícia: prúd milosti.

Ktorý je prvý dar Ducha Svätého? Dar seba samého, ktorý je láskou a spôsobuje, že sa zamiluješ do Ježiša. A táto láska mení život. Preto sa hovorí "zrodiť sa znovu k životu v Duchu". Povedal to Ježiš Nikodémovi. Prijali ste veľký dar rozličností chariziem, rozličnosť, ktorá prináša harmóniu v Duchu Svätom, v službe Cirkvi.

Keď myslím na vás charizmatikov, prichádza mi na um vždy rovnaký obraz Cirkvi, ale zvláštnym spôsobom: myslím na veľký orchester, kde každý nástroj je iný a aj hlasy sú odlišné, ale všetky sú nevyhnutné pre harmóniu hudby. Svätý Pavol nám to hovorí, v dvanástej kapitole prvého listu Korinťanom. Teda, ako v orchestri, nikto v Obnove si nemôže myslieť, že je dôležitejší alebo väčší ako iný, prosím vás! Pretože keď si niekto myslí, že je dôležitejší od iného alebo väčší ako iný, začína mor! Nikto nemôže povedať: "Ja som hlava." Vy, ako celá Cirkev, máte jedinú hlavu, jediného Pána: Pána Ježiša. Opakujte po mne: kto je hlavou Obnovy? Pán Ježiš! Kto je Pánom Obnovy? [dav:] Pán Ježiš! A môžme toto povedať s mocou, ktorú nám dáva Duch Svätý, pretože nikto nemôže povedať "Ježiš je Pán" bez Ducha Svätého.

Ako vy možno viete - pretože chýry sa šíria - v prvých rokoch Charizmatickej Obnovy v Buenos Aires som nemal veľmi rád charizmatikov. Hovorieval som o nich: "Vyzerajú ako škola samby!" Nezdieľal som ich spôsob modlitby a veľa nových vecí, ktoré sa diali v Cirkvi. Neskôr som ich začal spoznávať a napokon som pochopil, aké dobro dáva Charizmatická obnova Cirkvi. A táto história, ktorá začína od "školy samby", pokračuje zvláštnym spôsobom: niekoľko mesiacov pred účasťou na Konkláve ma Argentínska biskupská konferencia menovala za duchovného asistenta Charizmatickej obnovy v Argentíne.

Charizmatická obnova je veľkou silou v službe ohlasovania Evanjelia, v radosti Ducha Svätého. Vy ste prijali Ducha Svätého, ktorý vám dal objaviť Božiu lásku ku všetkým svojim synom a dcéram a lásku k Slovu. Najskôr sa hovorilo, že vy charizmatici vždy nosievate so sebou Bibliu, Nový Zákon... Robíte to ešte aj dnes? [dav:] Áno! Nie som si tým taký istý! Ak nie, vráťte sa k tejto prvotnej láske, noste so sebou vo vrecku, v taške, Božie Slovo! A čítať kúsok po kúsku! Vždy s Božím Slovom.

Vy, Boží ľud, ľud Charizmatickej obnovy, dávajte si pozor, aby ste nestratili slobodu, ktorú vám Duch Svätý daroval! Nebezpečenstvom Obnovy, ako často hovorí náš drahý otec Raniero Cantalamessa, je nebezpečenstvo prílišného organizovania: nebezpečenstvo prílišného organizovania.

Áno, potrebujete organizovanie, ale nestrácajte milosť dovoliť Bohu, aby bol Bohom! "Niet väčšej slobody, ako sloboda nechať sa viesť Duchom, vzdať sa snahy všetko počítať a kontrolovať a dovoliť Mu, aby nás osvecoval, viedol, nasmeroval, pobádal tam, kde on sám chce. On najlepšie vie, čo treba v každej dobe a v každej chvíli. Toto sa volá byť tajomne plodní!" (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 280).

Ďalším nebezpečenstvom je nebezpečenstvo stať sa "kontrolórmi" Božej milosti. Veľa krát sa vedúci (mne sa páči viac označenie "služobníci") nejakej skupiny alebo komunity stávajú, možno nechtiac, správcami milosti, rozhodujúc, kto môže dostať modlitbu vyliatia alebo krstu v Duchu a kto nemôže. Ak to niektorí takto robíte, prosím, aby ste to viac nerobili. Nerobte to! Vy ste rozdávatelia Božej milosti, nie kontrolóri! Nerobte zo seba colnicu Ducha Svätého!

V Dokumentoch z Malines máte návod, spoľahlivú cestu, aby ste nezablúdili. Prvým dokumentom je Teologické a pastorálne nasmerovanie. Druhým je Charizmatická Obnova a ekumenizmus, ktorý napísal kardinál Suenens, veľký protagonista II. vatikánskeho koncilu. Tretím je: Charizmatická obnova a služba človeku, ktorý napísal kardinál Suenens a biskup Helder Camara.

Toto je vaša trasa: evanjelizácia, duchovný ekumenizmus, starosť o duchobných a núdznych a prijatie vydedených. A toto všetko na základe adorácie! Základom obnovy je adorovať Boha!

Žiadali ma, aby som povedal Obnove, čo od nej očakáva pápež.

Prvou vecou je obrátenie k Ježišovej láske, ktorá mení život a robí z kresťana svedka Božej lásky. Cirkev očakáva toto svedectvo kresťanského života a Duch Svätý nám pomáha žiť dôslednosť Evanjelia pre našu svätosť.

Očakávam od vás, že sa podelíte so všetkými v Cirkvi s milosťou krstu v Duchu Svätom (výraz, ktorý čítame v Skutkoch apoštolov).

Očakávam od vás evanjelizáciu Božím Slovom, ktoré ohlasuje, že Ježiš je živý a miluje všetkých ľudí.

Že budete svedčiť o duchovnom ekumenizme so všetkými tými bratmi a sestrami z iných cirkví a kresťanských komunít, ktoré veria v Ježiša ako Pána a Spasiteľa.

Že zostanete spojení v láske, ktorú Pán Ježiš žiada od nás, v láske k všetkým ľuďôm, a v modlitbe k Duchu Svätému, aby sme prišli k tejto jednote, nevyhnutnej pre evanjelizáciu v Ježišovom mene. Pamätajte, že "Charizmatická obnova je zo svojej vlastnej povahy ekumenická... Katolícka Obnova sa teší z toho, čo Duch Svätý uskutočňuje v iných cirkvách" (1 Malines 5, 3).

Priblížte sa k chudobným a núdznym, aby ste sa dotkli v ich tele Ježišovho zraneného tela. Priblížte sa, prosím!

Hľadajte jednotu v Obnove, pretože jednota prichádza z Ducha Svätého a rodí sa z jednoty v Trojici. Rozdelenie prichádza od koho? Od diabla! Rozdelenie prichádza od diabla. Utekajte pred vnútornými  konfliktmi, prosím! Medzi vami nech nie sú!

Chcem sa poďakovať ICCRS a Catholic Fraternity, dvom organizmom pápežského práva Pápežskej rady pre laikov v službe svetovej Obnovy, ktorí sú zaangažovaní do príprav svetového stretnutia pre kňazov a biskupov, ktoré sa bude konať v júni budúceho roka. Viem, že sa rozhodli spojiť úrady a pracovať spolu ako znamenie jednoty a aby využili čo najlepšie zdroje. Veľmi sa tomu teším. Chcem sa im poďakovať, pretože už organizujú jubileum roku 2017.

Bratia a sestry, pamätajte: adorujte Boha Pána: toto je základ! Adorovať Boha. Hľadajte svätosť v novom živote Ducha Svätého. Buďte rozdávateľmi Božej milosti. Vyhýbajte sa nebezpečenstvu prílišného organizovania.

Vyjdite na cesty, aby ste evanjelizovali, ohlasujúc Evanjelium. Pamätajte, že Cirkev sa zrodila "vo vychádzaní", v to turíčne ráno. Priblížte sa k chudobným a dotknite sa v ich tele zraneného Ježišovho tela. Nechajte sa viesť Duchom Svätým, slobodne. A prosím, nezavrite Ducha Svätého do klietky! V slobode!

Snažte sa o jednotu Obnovy, jednotu, ktorá vychádza z Trojice!

A očakávam vás všetkých charizmatikov sveta, aby ste slávili spolu s pápežom vaše veľké Jubileum na Turíce 2017 na námestí svätého Petra! Vďaka!

Pápež František, majster komunikácie, píše o komunikácii

24. januára, na spomienku svätého Františka Saleského, patróna spoločenských komunikačných prostriedkov, je už tradične publikované posolstvo pápeža k svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov. Asi sa zhodneme na tom, že pápež František je skutočným majstrom komunikácie. Jeho posolstvo je majstrovským textom evanjeliového svetla do dnešného sveta mediálnej, zvlášť digitálnej komunikácie. Zároveň nám odhaľuje niečo z tajomstva komunikačného majstrovstva pápeža Františka. Komunikačné majstrovstvo nie je výsledkom komunikačných stratégií, ale dôsledkom vierohodnosti svedka dávajúcej do hry seba samého: "Neutralita médií je len zdanlivá: iba ten, kto komunikuje dávajúc do hry samého seba, môže predstavovať vzťažný bod. Osobné zaangažovanie sa je samotným koreňom vierohodnosti komunikátora." Pápež "si posvietil" na svet komunikácie evanjeliovým podobenstvom o dobrom Samaritánovi a vidí mediálnu výzvu vo svetle "blízkosti" (schopnosti stať sa blížnym): "Kto totiž komunikuje, stáva sa blížnym."

Posolstvo Svätého Otca Františka ku 48. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov

Komunikácia v službe autentickej kultúry stretnutia

 [Nedeľa, 1. júna 2014]

Drahí bratia a sestry,

dnes žijeme vo svete, ktorý sa stáva stále „menším“ a v ktorom sa teda zdá, že je ľahšie stať sa blízkymi (blížnymi) jedni voči druhým. Vývoj prepravy a komunikačných technológií nás zbližujú a spájajú stále viac a globalizácia nás robí vzájomne závislými. Avšak vo vnútri ľudstva zostávajú rozdelenia, niekedy veľmi značné. Na globálnej úrovni vidíme pohoršujúcu vzdialenosť medzi luxusom najbohatších a biedou najchudobnejších. Často stačí prejsť sa po uliciach mesta, aby sme videli kontrast medzi ľuďmi žijúcimi na chodníkoch a ligotavými svetlami obchodov. Úplne sme si na toto všetko zvykli a už sa nás to nedotýka. Svet trpí mnohými formami vyhostenia, vylúčenia na okraj a chudoby, a takisto aj konfliktov, v ktorých sa miešajú ekonomické, politické, ideologické a žiaľ aj náboženské príčiny.