Pastoračná stratégia pápeža Františka začína byť jasnejšia vďaka vyššej účasti na Svätej omši a spovediach. Františkov vplyv bude možno nakoniec trvalý.
Dôležitý list od pápeža Františka arcibiskupovi Agostinovi Marchettovi, ktorý bol nedávno publikovaný, zahŕňa nasledovné: “Kiežby som sa týmito riadkami k Vám viac priblížil a pripojil sa k prezentácii knihy ‘Primato pontificio ed episcopato. Dal primo millennio al Concilio ecumenico Vaticano II’( Pontifikálny úrad a episkopát: Od prvého milénia k Druhému vatikánskemu ekumenickému koncilu.” Kniha je zbierkou esejí, pričom niektoré z nich napísal arcibiskup Marchetto na jeho počesť.) “Prosím, berte to tak, akoby som tam bol duchom prítomný.”
“ Svoju lásku k Cirkvi ste prejavili mnohými spôsobmi, ale najviac svojou nezaujatosťou pri štúdiách, ktoré sa robili ohľadom Druhého vatikánskeho koncilu. Drahý arcibiskup, raz som Vám povedal a rád by som to dnes zopakoval, že Vás pokladám za najlepšieho interpretátora [ermeneuta] Druhého vatikánskeho koncilu.”
Pápež František týmto vyhlásením, svojou neskrývanou podporou tejto knihy a rozhodnutím, že uverejní text listu, výslovne vyjadruje svoj vlastný duchovný postoj, od ktorého zjavne očakáva, že si ho všetci všimnú: že podporuje predstavu o cirkvi, ktorú mal Benedikt XVI. a úplne odmieta takzvaného “ Ducha druhého vatikánskeho koncilu”. Teraz by nikto nemal mať žiadne pochybnosti o tom, či možno Svätého otca odpísať ako “ liberálneho Pápeža”: iba ak by bol jedným z tých zvláštnych excentrikov, ktorí sa snažia z liberalizmu obviniť aj Benedikta XVI.
Knihu Pápež František propagujú s obrovským nadšením, opísal vydavateľ, the University of Chicago Press, ako “dôležitú štúdiu” , ktorá má značný prínos k diskusii, ktorá obklopuje výklad Druhého vatikánskeho ekumenického koncilu. Arcibiskup Marchetto kritizuje Bolonskú školu, o ktorej tvrdí, že predstavuje koncil ako formu Koperníkovej revolúcie, premenu na “iný katolicizmus”. Marchetto miesto toho pozýva čitateľov znovu posúdiť Druhý vatikánsky koncil priamo cez oficiálne dokumenty, komentáre a dejiny koncilu...[kardinál Koch píše] , že tento výklad koncilu prevzal a prehĺbil hermeneutiku z reformy podporovanej Benediktom XVI.
O Bolonskej škole by sa toho dalo veľa povedať a tu sa to začína poriadne zamotávať. Vychádzajme z toho, že práve proti nim vystúpil Benedikt XVI. v jeho slávnom príhovore v decembri v roku 2005. Bola to Bolonská škola, ktorá vytvorila a propagovala hermeneutiku zlomu v mene “Ducha druhého vatikánskeho koncilu” a presadzovala, aby nahradila skutočné texty koncilu. Arcibiskup Marchetto je jeho bête noire.
V tomto okamihu má zmysel znova spomenúť (pripomeňme si Bolonskú školu a jej učenie) slová z Benediktovho príhovoru. “ Vynára sa otázka”, vraví pápež Benedikt: “Prečo bolo prijatie koncilu také ťažké pre takú veľkú časť Cirkvi až doteraz? No, všetko záleží na správnom výklade koncilu - ako by sme povedali dnes - na správnom kľúči k jeho výkladu a využitiu.”
“Problémy s prijatím”, pokračuje, sú dôsledkom boja medzi dvoma rozporuplnými výkladmi. Jeden z nich spôsobuje rozpaky, zatiaľ čo ten druhý, tichým, ale čím ďalej tým viac viditeľným spôsobom dosiahol výsledky a naďalej ich dosahuje. Na jednej strane je tu výklad, ktorý by som rád nazval Hermeneutikou diskontinuity a zlomu (To hovorí o Bolonskej škole): Hermeneutika sa často tešila priazni masmédií a tiež istej časti modernej teológie... Riziko hermeneutiky diskontinuity spočíva v tom, že vedie k roztriešteniu medzi Cirkvou pred a po koncile. Tvrdí, že samotné texty koncilu nemožno považovať za vyjadrenie ducha koncilu. Sú výsledkom kompromisov, pri ktorých sa na to, aby sa dospelo k jednotnému názoru, musí pozbierať a znovu potvrdiť veľa starých a v konečnom dôsledku nevyužiteľných vecí. Skutočný duch koncilu však nebude potvrdený na základe týchto kompromisov, ale miesto toho sa za základ bude brať túžba po niečom novom, čo bude tvoriť oporu pre výklad textov: iba takáto túžba bude schopná vyjadriť skutočného ducha koncilu a počnúc ňou a len v súlade s ňou bude možné napredovať ďalej. Práve preto, lebo texty nebudú schopné dokonale vyjadriť skutočného ducha koncilu a jeho originalitu, bude nevyhnutné ísť odvážne nad rámec textov, vytvárať priestor pre to nové, v čom by sa prejavil hlbší, hoci stále nejasný zámer koncilu . V skratke: je doležité nasledovať ducha koncilu a neprihliadať pri tom striktne na texty koncilu.
Je ťažké prekonať nadšenie, s akým pápež František podporil odbornú štúdiu arcibiskupa Marchetta ohľadom učení Benedikta XVI. a jeho odmietnutie hermeneutickej diskontinuity a názoru, že je dôležité nasledovať ducha koncilu a neprihliadať pri tom striktne na texty koncilu. “Som Vám vďačný”, usudzuje, “za všetko dobré čo pre nás robíte svojím svedectvom lásky pre cirkev a prosím Pána, aby Vás veľmi požehnal. Úpenlivo Vás prosím, aby ste sa nezabudli za mňa modliť. Nech vás Ježiš požehnáva a Panna Mária ochraňuje. Výsledky tejto vrúcnej podpory, vraví Otec Z, sú OBROVSKÉ, s veľkým O a veľkým BROVSKÉ.”
Sekulárne média neupozornia na toto vyhlásenie. A čo na tom? Ale upozorní naň Hans Küng a jeho spolupracovníci a Tabletistas. Média stále pozitívne reagujú na pastoračné schopnosti pápeža Františka a rovnako by sme mali aj my. Tiež by sme si mali všimnúť entuziazmus mnohých vlažných katolíkov: Podľa denníka the Daily Mail, “ Po rokoch úpadku, katedrály v Británii vidia 20 percentný nárast v kongregáciách, odkedy bol pred ôsmymi mesiacmi argentínsky pápež zvolený za hlavu Cirkvi.” A “vplyv Pápeža Františka” je cítiť po celom svete, v nových a nepraktizujúcich katolíkoch, ktorí sa v stovkách alebo tisícoch hrnú späť do spovedelnice, podľa Italian Centre for Studies of New Religions (Talianske centrum pre štúdiá nových náboženstiev). Polovica kňazov v Taliansku zaznamenala viditeľný nárast podpory Cirkvi, atď. Ešte aj najzatrpknutejší Františko-skeptici budú len ťažko namietať, že toto všetko je zlé: Najhoršie čo môžu povedať je, že možno nič z toho neprežije. Ale možno niečo z toho ostane. Nárast v počte spovedí je mimoriadne zaujímavý. Poukazuje na serióznosť a možno aj na dlhodobosť celého javu.
V mojom poslednom článku som na záver vyjadril svoje presvedčenie, že ako sa pontifikát bude vyvíjať, (obavy okolo pápeža Františka) sa postupne utíšia, až sa nakoniec vytratia. Som presvedčený, že Svätý otec to zvládne. Pápežovou jasnou podporou arcibiskupa Marchetta moja dôvera v neho ešte vzrástla. Tento pontifikát práve prekročil dôležitý míľnik.
William Oddie
Zdroj: www.lifenews.sk
