Vždy keď niekto, a mnohí ďalší priatelia, píše a verejne prejavuje svoj odpor proti despotickému zákonu o homofóbii a proti návrhom zákona o homosexuálnom "manželstve", vždy sa zdvihne nejaká tá ruka odporcu, ktorý nás obviňuje z toho, že sme "proti pápežovi", citujúc - nie vždy presnými slovami - jeho slávnu vetu povedanú počas interview v lietadle, ktoré ho viezlo z Brazílie do Ríma. Pápež vtedy povedal: ak homosexuálny človek "hľadá Pána a má dobrú vôľu, ale kto som ja, aby som ho súdil?"Odhliadnuc od hodnotenia a názoru na spôsob komunikácie a na nebezpečenstvá interview, tvrdenie je v súlade s Katechizmom katolíckej Cirkvi, na ktorý sa okrem iného pápež František odvoláva - ako to často robí - v nasledujúcej vete toho istého rozhovoru s novinármi.
Na ľudské osoby, nakoľko sú osobami, vrátane tých homosexuálnych, sa vzťahujú evanjeliové slová: "Nesúďte a nebudete súdení" (Mt 7, 1), čo nie je určite vynálezom pápeža Františka. Sám Ježiš, ktorý nás pozýva, aby sme nesúdili, zoči-voči osobám, čo sa poškvrňujú hriechmi, ktoré pohoršujú aj deti, zvolá: "tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých" (Lk 17, 2). Ježiš samozrejme neprotirečí sám sebe. A nerobí to ani Cirkev, a ani pápež, keď z jednej strany pozýva k tomu, aby sme nesúdili homosexuálov ako osoby, a z druhej strany sa odvoláva na Katechizmus, ktorý učí, že "homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené" a "v nijakom prípade ich nemožno schvaľovať" alebo im dávať právne schválenie (č. 2357). A je to samotný Katechizmus, ktorý v bode 2358 pozýva k tomu, aby homosexuáli boli "prijímaní s úctou, súcitom a jemnocitom a treba sa vyhýbať akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim".
Protirečenie? Nie. Tu je naopak samotná podstata kresťanského posolstva, ktoré z jednej strany uskutočňuje evanjeliové "nesúďte", pokiaľ ide o osoby ako také, z druhej strany posudzuje úkony a ich sociálne dôsledky. Cirkev prijíma so súcitom a jemnosťou ženu, ktorá potratila, ale zatracuje potrat. Prijíma do spoločenstva - toľkokrát to vysvetľoval Benedikt XVI. - rozvedených a znovuzosobášených, ale zatracuje rozvod. To je sláva a veľkosť, ale aj náročná a ťažká povaha kresťanstva.
Treba poďakovať vatikanistovi Sandrovi Magister, že ohľadom na nedávne polemiky upriamil pozornosť na jeden list, ktorý kardinál Bergoglio adresoval 5. júla 2010 - pred tromi rokmi - doktorovi Justovi Carbajalesovi, riaditeľovi Sekcie laikov Argentínskej biskupskej konferencie, ktorý zorganizoval 13. júla Pochod za život a za rodinu. Tento pochod sa chcel postaviť proti zákonu o homosexuálnom "manželstve", neskôr nešťastne schválenému argentínskym parlamentom. Magister udáva link na text uverejnený agentúrou argentínskych biskupov v španielskom jazyku. Tu je jeho (slovenský) preklad:
"Drahý Justo,
biskupská komisia pre laikov pri Argentínskej biskupskej konferencii, vo výkone slobody vlastnej všetkým občanom, iniciovala organizáciu manifestácie proti možnému schváleniu zákona o manželstve medzi osobami rovnakého pohlavia a znovupotvrdila nevyhnutnosť, aby deťom bolo priznané právo mať otca a matku, ktorí sú nevyhnutní pre ich rast a výchovu. Týmto listom túžim podporiť tento výraz zodpovednosti laikov.
Viem, pretože ste mi to povedali, že to nebude udalosť namierená proti nikomu, pretože nechceme súdiť tých, ktorí uvažujú a cítia inak. Bezpochyby, viac než kedykoľvek predtým, pred dvestoročnicou [Argentíny] a s istotou, že budujeme národ, ktorý má zahŕňať pluralitu a rozličnosť svojich občanov, sme jasne presvedčení, že nie je možné dávať na rovnakú úroveň to, čo je odlišné; v spoločenskom spolužití je potrebné prijatie odlišností.
Nejde jednoducho o otázku terminológie alebo o formálne konvencie týkajúce sa súkromného vzťahu, ale o zväzok antropologickej povahy. Podstata ľudskej bytosti smeruje k zväzku muža a ženy ako vzájomná realizácia, ako pozornosť a starostlivosť, ako prirodzená cesta k plodeniu. Toto dodáva manželstvu jeho spoločenské pozdvihnutie a verejný charakter. Manželstvo má primát pred štátom a je základom rodiny. Tá je bunkou spoločnosti, ktorá predchádza každému zákonodarstvu a dokonca aj Cirkvi. Z toho vyplýva, že schválenie návrhu diskutovaného zákona by znamenalo skutočný a ťažký antropologický úpadok.
Nie, manželstvo muža a ženy nie je to isté ako zväzok osôb rovnakého pohlavia. Rozlišovať neznamená diskriminovať, naopak znamená rešpektovať. Diferencovať kvôli odlíšeniu znamená vlastne hodnotiť, to nie je diskriminácia. V dobe, kedy sa tak veľmi nástojí na bohatosti pluralizmu a kultúrnej a sociálnej rozličnosti, je naozaj protirečivé minimalizovať základné ľudské odlišnosti. Otec a matka nie sú to isté. Nemôžme učiť budúce generácie, že pripraviť sa na zámer vytvoriť rodinu a vziať na seba záväzok stabilného vzťahu medzi mužom a ženou je to isté ako spolunažívať s osobou rovnakého pohlavia. Buďme pozorní na to, aby sa nám v snahe predložiť a chrániť domnelé právo dospelých nestalo, že odložíme na bok prvotné právo detí (ich jediné totiž treba uprednostňovať), právo na to, aby mohli počítať so vzorom otca a matky, právo mať otca a mamu.
Zverujem ti úlohu: z vašej strany, v reči, ale aj v srdci, nech niet agresivity a násilia proti žiadnemu bratovi. Kresťania sa správajú ako služobníci pravdy, nie ako jej páni. Prosím Pána, aby vás sprevádzal počas tejto udalosti svojou miernosťou - miernosťou, ktorú si žiada od nás všetkých. Žiadam ťa o láskavosť, aby si sa modlil za mňa a prosil iných o modlitbu za mňa. Nech ťa Ježiš žehná a ochraňuje Svätá Panna."
Toľko list vtedajšieho kardinála Bergoglia. Odhaľuje s dokonalou jasnosťou myslenie súčasného pápeža, pápeža Cirkvi a Katechizmu. Z jednej strany "nechceme odsudzovať tých, ktorí uvažujú a cítia inak". Na druhej strane, máme právo a povinnosť ako katolíci a ako občania posudzovať konanie. Nemôžme zastávať a učiť, že stabilný zväzok muža a ženy "je to isté" vzhľadom na spolužitie dvoch osôb rovnakého pohlavia. A máme právo a povinnosť posudzovať zákony a ohradiť sa pevne proti tým zákonom, ktoré predstavujú "skutočný a vážny antropologický úpadok".
Pápež nás učí štýlu, ktorý sa odvoláva znovu na Katechizmus: "miernemu" štýlu v snahe vyhnúť sa hulákajúcim a vulgárnym tónom a aby sme neposudzovali osoby ako také, okrem obrany pravdy, kde je v hre podstata antropologickej otázky. To je štýl nášho zápasu a nášho áno rodine.
Massimo Introvigne
Zdroj: La nuova bussola quotidiana